Revolučný duch punku našiel svoju ozvenu aj v žilách Roberta Smitha a vtlačil tak kapele The Cure ich charakteristický zvuk.
Pokiaľ ide o ikonické postavy vo svete hudby, Robert Smith je nepochybne meno, ktoré medzi ostatnými vyniká. Svojim osobitým vzhľadom a strašideľne krásnym hlasom uchvacuje publikum už celé desaťročia. Mnohí však možno netušia, aký hlboký vplyv mala nielen na neho, ale aj na jeho kapelu The Cure punková hudba. Punk totiž pomáhal formovať The Cure a formuloval ich jedinečný zvuk.
Ako mladý hudobník vyrastajúci v Anglicku bol Robert Smith doslova vtiahnutý do punkovej revolúcie, ktorá sa v tom čase prehnala Veľkou Britániou. Priťahovala ho surová energia a vyzretý zvuk kapiel ako The Stranglers, The Sex Pistols a Buzzcocks.
„Vyrastal som na kapelách ako The Beatles, The Rolling Stones a Pink Floyd, keďže bežne zneli u nás doma, ale rok 1977 ma zmenil … bolo to najlepšie leto môjho života. Spomínam si, ako som na jednej párty po úplne prvýkrát počul „Anarchy“ a vtedy ma napadlo, „to je ono!“ V momente Vám bolo jasné, či to milujete alebo nenávidíte a to leto polarizovalo celý národ. Videl som koncert Buzzcocks v The Electric Circus-e, miloval som ich a mal som pocit, že som objavil hudbu mojej generácie,“ povedal v rozhore pre Rolling Stone.
Robert ďalej uviedol, že fúzia punku, progresívneho rocku a kľúčových melódií, s ktorou prišli The Stranglers, ho zaujala. Ich jedinečný zvuk a provokatívny prístup ho oslovili a videl v nich cestu k vlastnému hudobnému prejavu. V rozhovore pre magazín Guitar World, v roku 1996, ocenil ich schopnosť spochybňovať konvencie a tvoriť hudbu, ktorá presahovala hranice punku. „Teda na rovinu, mne sa The Sex Pistols naozaj páčili, ich hudba bola stvorená pre dobrá večierky. A The Clash boli zasa naživo úžasní. Ale The Stranglers boli jednoducho neuveriteľní,“ poznamenal Robert.
Jeho nadšenie pre The Stranglers vrhá svetlo na vplyv, aký mali na jeho hudobnú cestu a následný úspech s The Cure. Nekonvenčný prístup The Stranglers k punku a ochota experimentovať s rôznymi hudobnými žánrami u Roberta rezonovali a pripravili tak pôdu pre hudobnú evolúciu The Cure.
„Bol to ich postoj, ktorý sme si adaptovali a stali sa jeho súčasťou. Nikdy sme neboli tí „módni“ punkáči a presne to bolo na punku to zlé: bol uniformovaný. Ja som módu v hudbe nenávidel, pretože tu boli vždy niečo v štýle, ‚musíte si obliecť toto a tamto, aby ste boli toho súčasťou‘.“
Rok 1977 bol pre Roberta zaiste rokom transformačným a vtedy podľahol sile a intenzite živej hudby – a ako vždy zvykne poznamenať, pódium je presne tým miestom, kde sa cíti nažive.
„Keď sa ocitnete na javisku, tak v tej chvíli sa skutočný svet vyparí. Zrazu je všetko absolútne intenzívne. A rovnako, pieseň skutočne spoznáte až potom, čo ju zahráte naživo.“
Ďalšou kapelou, ktorá v hudobnom smerovaní Roberta Smitha zohrala kľúčovú rolu boli Siouxsie And The Banshees – kapela, ku ktorej sa neskôr dokonca pridal.
„Milujem Buzzcocks a milujem Siouxsie And The Banshees,“ povie Robert. „A mal som v pláne fungovať v kapele, ktorá tieto dve kapely spája z hľadiska štýlu a hudby.“
A tak, ako sa začalo vyvíjať punkové hnutie, začali sa vyvíjať aj The Cure. Prijali post-punkový zvuk, ktorý v sebe niesol prvky novej vlny, goth rocku a synth-popu.
Tento vývoj im umožnil objavovať komplexnejšie aranžmány a rozširovať vlastný inštrumentálny rozsah. Koncom 1970-tych a začiatkom 1980-tych rokov vydali The Cure sériu albumov, ktoré dokazovali ich hudobný rast. Skladby ako „A Forest“ a „Charlotte Sometimes“ zachytili temnú a introspektívnu povahu post-punku, začiaľ čo iné skladby, ako napr. „Just Like Heaven“ preukázali ich schopnosť komponovať nákazlivé popové melódie.
Aj keď sa zvuk The Cure v priebehu rokov vyvíjal, vplyv punku v nich zostal hlboko zakorenený. Surová energia a rebelský duch, ktorý charakterizoval tento žáner je v ich ranných albumov citeľný a je možné ho vnímať aj dnes na ich koncertoch.
Schopnosť The Cure s ľahkosťou spájať prvky punku, post-punku a iných hudobných žánrov je dôkazom ich hudobnej zdatnosti. Ich jedinečný zvuk uchvátil publikum po celom svete, čo z nich robí jednu z najvplyvnejších kapiel ich doby.
Cesta The Cure od punkových nadšencov k ikonickým hudobníkom je dôkazom sily hudobnej evolúcie. Punkové vplyvy, ktoré formovali ich zvuk, položili základ ich budúceho úspechu a umožnili im vyraziť vlastnou cestou v hudobnom priemysle.
Robertova náklonnosť k punku a jeho ochota prijať jeho rebelského ducha zohrali nepochybne významnú úlohu v neutíchajúcej popularite The Cure a vytvorili tak nezmazateľnú stopu, ktorý zanechali The Cure v hudobnom svete.