Kým sa The Cure opäť vrátia na pódium, pripomeňme si nedávne megaúspešné turné po Spojených štátov vydarenou recenziou koncertu v Columbií.
Je to udalosť roka, ktorá zapĺňa koncertné priestory od Los Angeles po New York a kariérny setlist The Cure vracia publikum do svojej gotickej mladosti.
Pred začiatkom turné v New Orleans koncertovali The Cure, v Spojených štátoch, naposledy v roku 2016. Ale minoloročný výlet po Európe ponúkol výstrednému frontmanovi Robertovi Smithovi (64) a jeho kapele príležitosť ešte viac vylepšiť svoju pódiovú produkciu.
Elegantná a melancholická 165 minútová šou sa blíži ku svojmu finále, ktoré sa uskutoční 1.júla v Miami, po ktorom bude nasledovať séria jesenných festivalových vystúpení.
V preplnenom Merriweather Post Pavilione (Columbia) kapela v nedeľu (25/06/23) všetkým ukázala, prečo sú ich fanúšikovia stále takí fanatickí.
Nová hudobná produkcia kapely rovnako solídna, ako jej klasiky
Fanúšikovia stále očakávajú nový štúdiový album, teda najviac od marca 2022, kedy Robert Smith prazradil jeho názov, „Songs Of A Lost World“, s ktorým je spojené aj aktuálne turné – „Shows Of A Lost World“.
A hoci tento album, prvý od roku 2008 („4:13 Dream“), stále nemá definitívne stanovený dátum vydania, kapela zaradila do svojho setu hneď niekoľko nových skladieb.
Tie kapela vsunula už do hlavného setu, ktorý otvára pink floydová „Alone“ a uzatvára ponurné uvažovanie o starnutí v podobe „Endsong“, vyplnenej gitarovými sólami a burácajúcimi činelmi („žiadne nádeje, žiadne sny, žiaden svet … už sem viac nepatrím“)
Ale aj medzi bolestivo túžobnou „Lovesong“ a hviezdnym pozadím, blankytným osvetlením a pílovitými gitarovými riffmi zdobenej „At Night“ sa vynímal ďalší nový výtvor The Cure.
Robert sa k publiku otočil chrbtom, zakolísal sa pri dirigovaní neúnavného Jason Coopera a hneď na to spusil bolesťou sužovaným hlasom novinku „And Nothing Is Forever“.
Robertov hlas zahalil texty ako „môj svet zostarol, no naozaj nezáleží na tom, či povieš, že zostaneme spolu“, čím naznačuje, že jeho srdce stále prekypuje smútkom, aj nie temnotou.
Koncertný setlist The Cure zahŕňa hĺbavé skladby, ako aj známe hity. Jedným z prvých vrcholov koncertu prišiel vlastne v jeho úvode, so strhujúcou baladou „Pictures Of You“, z albumu „Disintegration“ (1989), ktorá v sebe nesie všetky charakteristické znaky zvuku kapely – mdlé gitary, evokujúce syntezátory a pomalé vypaľovanie do výbušnej zvukovej scenérie, ktorá sa na pódiu krásne rozvinula.
Skladba bola jedným z mála hitov, ktoré The Cure poskytli publiku ešte pred samotnými prídavkami, pre zmenu plnými fanúšikovsky obľúbených záležitostí, vrátane „Friday I’m In Love“ a rovnako bujarej „Just Like Heaven“.
Namiesto hitov však kapela v jadre svojej šou vyzdvihla menej známe skvosty, ako napr. „Burn“, zo soundtracku k filmu „The Crow“ (1994), sprevádzanej karmínovými svetlami odrážajúcich sa na pódiu vo chvíli, keď Cooper naplno búšil do vrstveného rytmu, či metronomickú „At Night“, vytlieskavačku „A Forest“, či „From The Edge Of The Deep Green Sea“, z albumu „Wish“ (1992).
Klobúk treba sňať z hlavy pred výkonmi Reevesa Gabrelsa a Perry Bamontea, ako aj za to tanečné gitarové lízavé tempo v skladbe „Push“, z albumu „The Head On The Door“ (1985).
Robert Smith sa nezmenil
Robert zostáva naďalej ústredným potom The Cure – mohlo by to byť pri jeho typickom strapatom účese, rozmazaným rúžom na perách a šmyknami inak? Jeho hlas, ktorý je mixom smutného kvílenia a jemného spevu, naďalej pretrváva ako výrazný, nezredukovaný zvuk.
Robert však dáva najavo aj svoje uznanie publiku. V nedeľu, tak ako na každom koncerte turné, strávil niekoľko prvých minút koncertu prechádzkou po všetkých častiach pódia, očami ticho zdravil fanúšikov a prijímal dary, ktoré mu na pódium hodili.
Jeho pohľad bol plný vďačnosti a zároveň údivu, že sa po toľkých rokoch stále na ich koncertoch ľudia objavujú. Smutný princ gothického rocku a aj po štyroch dekádach stáleho jeho kráľom.
zdroj: USAtoday.com, 26/06/2023