Pokec s Robertom Smithom – 08/1980

The Cure aktuálne koncertujú v okolí Sydney, čo vo výsledku aj poznať. Promotérom vypredávajú sály, vďaka publicite sa zvyšuje predaj ich nahrávok a publikum je však viac než spokojné.

Kto rozhoduje o tom, či budete hrať vo väčších priestoroch alebo len v kluboch a puboch?
Robert: V podstate ide všetko cez chlapíka menom Terry Condell, ktorý má pod palcom Star Records na Novom Zélande, on je náš prvý kontakt. V Austrálií to zastrešuje 7 Records, o ktorých veľa nevieme, ale Terry má s nimi uzavretú zmluvu. Keď raz povieme, že chceme hrať v Austrálií, tak všetko ostatné je už na ľuďom tuná, v Austrálií. Povedali sme im, že by sme hrali radšej na miestach, ktoré majú bližšie ku klubom, než k divadelným sálam. Preto v Sydney radšej odohráme 5 – 6 vystúpení pred 1000 ľudí, než jeden obrí koncert. Jeden koncert, to je mimo našich štandardov, 5 – 6, to už je taký priemer. A je to lepšie, ako niečo pokaziť na jedinom koncerte. K tomu sa pri viacerých vystúpeniach dostanete viackrát do médií.

Aký to bol pocit, keď sa začali plány pre Austráliu realizovať?
To už vážne neviem. Nespomínam si na to. Ono je to asi jedno, či idete do Ameriky, sem, či kdekoľvek inde.

Aké máte plány po skončení turné po Austrálií?
Vrátime sa domov a možno niečo nahráme. A potom sa v novembri zasa vraciame do Európy. Následne máme do februára voľno. Čaká nás šesť mesiacov práce a asi len tri týždne voľna, takže to budeme mať pekne nahustené.

Hudba The Cure sa od debutového albumu, „Three Imaginary Boys“, citeľne zmenila.Po turné s The Bashees, vďaka ktorému si kapela zvýšila renomé, odišiel Micheal Dempsey. Jeho pozíciu nahradil bassák Simon Gallup a zostava sa rozšírila o klávesaka Matthiue Hartleyho.
Jedinečný zvuk kapely je postavený na nezvyčajnom štýle bubeníka Lola Tolhursta, ako aj jeho bicej zostave. Používa Roto toms-y, ako aj obrie činely. Udržuje konzistentné, solídne tempo a absencia akýchkoľvek prechodov nevyznieva naprázdno, len jemne nevýrazne. Vlastne, počas celého hodinového setu sa ani jeden z hudobníkov nepokúsil presadiť sólovo. Gitara bola tlmená do úzadia bez akejkoľvek straty, no dominantným nástrojom neboli ani klávesy. V skutku zvláštne kombinácia všetkých nástrojov pôsobí bezvýznamne, vďaka čomu je celkový zvuk veľmi vyrovnaný.

Aký je priemerný vek členov v kapele?
Ja s Lolom máme 21, Simon a Matthiue 20.

Ste s turné po Austrálií spokojní?
No, o niektorých veciach by sa dalo podebatiť, čo by znamenalo, že by sme si museli s niektorými ľuďmi k tomu sadnúť, aby sme im vysvetlili, že by nie sme len ďalšia rock´n´rollová kapela, čo je ďalší dobrý dôvod vyraziť von a dokázať ľuďom, akí naozaj sme, nielen ich o tom presviedčať cez telefón. Nemôžeš sa len „vyhrážať“, chápeš?

Máte už pripravený nejaký nový materiál?
Áno, ale asi to bude skôr na singel, než na nejaký nový album, ktorý zaberie tak pol roka.

Aj si mal možnosť vidieť koncertovať nejaké austrálske kapely?
Iba našich predskokanov, The Reporters. Inak sme nemali veľa voľného času. Mali sme si včera večer pozrieť vystúpenie The Models, ale namiesto toho sme si pozreli film s Clarkom Gableom.

The Cure sa znovu v Sydney objavia 19. augusta (Rydalmere) a o deň neskôr v Chequers.

PS. Trochu som bol na pochybách, či mám cestovať do Blacktown-u, aby som si pozrel stredajšie vystúpenie The Cure, ale, to bolo prekvapenie!!! Priestory v hoteli Comb & Cutter predčia akékoľvek priectory priamo v centre. 10 bodov!!!!

zdroj: Tharunka fanzine no.26, 19/08/1980