Po chaose okolo koncertov v Argentíne si The Cure v Brazílií skutočne oddýchli, čoho dôkazom sú nasledovné slová z rozhovoru s Robertom pre magazín Manchete.
Po tom zmätku v Argentíne, kde bolo množstvo zranených a dokonca aj po kapele na pódiu hádzali veci, ako hodnotíš koncerty v Brazílií?
Robert: Bolo tu lepšie počasie a väčšia zábava. Celé to pripomínalo atmosféru na futbalových zápasoch a boli to naše najlepšie koncerty za posledných desať rokov.
Neprekvapilo Ťa, že publikum spolu s Vami spievalo piesne, dokonca aj z albumov, ktoré tu v Brazílií vydané neboli?
Tak to ma prekvapilo už len preto, že my sme nehrali niekoľko mesiacov a texty niektorých skladieb som sám zabudol. Ľudia mi vraveli, aby som sa na nich pozeral, ale to podľa mňa nemalo význam, pretože ľudia tu po anglicky nehovoria, takže som kľudne mohol spievať hocičo a nik by tomu aj tak nerozumel. Ale inak na koncerte spievali všetci spolu, paráda.
Prečo ste sa rozhodli pre koncerty v Brazílií práve na vrchole Vašej kariéry?
My sme sem chceli prísť aj skôr, ale radšej sme zvolili chvíľu počkať, kým sa tu naše nahrávky začnú skutočne dobre predávať. Nechceli sme vystupovať pred prázdnym hľadiskom. A potom to bol aj nedostatok času. Pozrite, pochádzame z Anglicka a tam sme nevystupovali už dva roky.
Dva roky si dokonca hral v kapele so Siouxsie Sioux. Ovplyvnila Tvoje rozhodnutie vystupovať u nás s The Cure skutočnosť, že The Banshees tu hrali na konci minulého roka?
So Siouxsie som sa nerozprával, nevychádzame spolu dobre. Ale s bassákom Stevem Severinom sme stále kamoši. Práve s ním som sa o tom rozprával a jeho názor ma presvedčil.
Aj Tvoja vášeň pre futbal? 🙂
No, to je stará záležitosť. Som fanúšik futbalu a keď sme tuná podpisovali zmluvu ohľadne koncertov, tak som požadoval voľnú nedeľu, aby som mohol ísť na nejaký zápas.
V minulom roku vypuklo v Brazílií, ohľadne The Cure, hotové šialenstvo, ovplyvnené aj temnou módou. V Európe sa v podstate udialo to isté. Nevyrušuje Ťa, keď vidíš na ulici davy ľudí, ktorí sa Ťa snažia napodobniť?
Mimo pódia sa do čiernej neobliekam. Ale nemyslím si, že ma ľudia napodobňujú a ja sám som sa dosť zmenil. Faktom ale je, že sme boli v minulom roku prinútení k vystúpeniu vo francúzskej televízií. Neznášam, keď mám robiť niečo proti mojej vôli, tak sme sa rozhodli ukázať našu nespokojnosť a urobili sme zopár absurdností. Vystúpili sme v príšerných kostýmoch, s pomaľovanými tvárami a prezentovali čudné postoje.
Tu sa samozrejme šírili fámy, že je to nový imidž The Cure a v takej podobe sa tu aj objavíte.
Ak by sme tomu nechali voľný priebeh, tak Porl Thomspon by tak prišiel.
Ako sa dá, podľa Teba, charakterizovať osobnosť súčasnej najslávnejšej rockovej hviezdy?
Na to sa ťažko odpovedá, pretože mám množstvo rôznych osobností. Jednu prezentujem na javisku, počas tohto rozhovoru som niekym iným, a iný som, keď sa rozprávam so Simonom. Ak by som sa všade správal rovnako, bol by som mňa úplný idiot. Keď som obklopený kapelou, tak asi pôsobím najserióznejšie.
Je pravda, že spíš až 16 hodín denne?
To je skôr moje zbožné prianie. Kompletne sa mi podarí prespať tak deň, či dva dni do roka. To si viem vychutnať! Vtedy sa cítim ako školák, ktorý zostane doma, lebo náhle ochorie. Ale svojho času som niekde povedať, že nedokážem späť počas noci viac ako 4 hodiny.
V rozhovore pre francúzsky magazín Rock & Folk si vyhlásil, že láska by nemala byť braná vážne. Napriek tomu trvá Tvoj vzťah s Mary už 14 rokov. Ako si to vysvetľuješ?
Môj vzťah s Mary nie je vážny. Rozumieme si skvele, sme veľmi podobní, máme rovnaké chute a dokáže ma vždy rozosmiať. Takže to všetko do seba skvele zapadá. Vyrastali sme spolu, poznala ma ešte predtým, než sme začali byť úspešní a jediná vec, ktorú neznáša, je všetka tá pozornosť, ktorá súvisí s mojou osobou. Preto so mnou nechodí na turné. Žijeme spolu život absolútne odlúčený od The Cure.
Ľudia stále tvrdia, že počas nahrávania albumu „The Top“ si užíval drogy. Aký máš k nim vzťah dnes?
Drogy viac neužívam. V časoch „Pornography“, „Faith“, ale aj „The Top“, som ani poriadne nevedel kto som, kde som … tak som fičal na drogách. Bola to skúsenosť, a to až taká, že stála za to. Ale prestal som s tým. Ak by sa tak nestalo, tak sa dnes spolu nerozprávame.
Čo viedlo Roberta Smitha k tomu, aby sa stal hudobníkom? Ak to náhodou bola túžba nikdy nepracovať, tak to, zdá sa, veľmi nevyšlo.
Z časti to bol práve tento dôvod. Dlho som žil na podpore britskej vlády. Všetok čas som venoval hudbe. Ale pre mňa komponovanie, nahrávanie a koncertovanie nie je práca. Samozrejme, že súčasťou toho všetkého je aj nuda, hlavne počas poskytovania rozhovorov a podobne …
Môžeš nám ozrejmiť problém so skladbou „Killing An Arab“, s ktorým ste sa borili v Spojených štátoch?
V Spojených štátoch reprezentovala práve táto skladba kompiláciu „Standing On A Beach“, čiže začala rotovať v rádiách. Niektorým tá skladba prišla rasistická, hoci som sa všemožne snažil vysvetľovať, že bola ovplyvnená knihou „Cudzinec“ Alberta Camusa. Nakoniec som nariadil, aby sa každá kópia kompilácie označila nálepkou, kde je táto skutočnosť vysvetlená. Po tomto turné odohráme benefičný koncert pre obete zločinov v Palestíne, Izraeli, ale aj v Amerike, aby sme tak dokázali, že všetci sme si rovní.
The Cure už fungujú 11 rokov a viem, že nie je jednoduché neustále držať tempo s dobou. Aká je, podľa Teba, budúcnosť rocku?
My sme budúcnosť rocku!!! (smiech)
zdroj: Manchete, no. 1824, Brazília, 04/04/1987