45 rokov čakania – 05/2024

Vystúpenie Lola Tolhursta s Budgiem, spolu s producentom Jacknife Leem, na festivale Cruel World 2024, bol v mnohých smeroch výnimočným momentom, na ktorý sa chystali takmer polstoročie.

„Pamätám si na to iba preto, že z toho stretnutia existuje fotografia. Myslím, že to bolo vonku, buď pred štúdiom Morgan alebo Battery vo Willesdene, v Londýne,“ zaspomína si Lol na svoje prvé stretnutie s Budgiem, v roku 1979. „The Banshees požiadali The Cure, aby im predskakovali na Join Hands turné, tak sme sa stretli, aby sme sa trochu spoznali. A odtiaľ pochádza fotografia, na ktorej som s Budgiem, Michaelom Dempseym, Siouxsie Sioux, Robertom Smithom a Stevem Severinom, kde všetci sedíme vzadu na korbe nákladiaku.“

Pôvodná zostava The Banshees sa rozpadla len pár dní pred začiatkom turné „Join Hands“, vlastne v deň vydania rovnomenného albumu. Gitarista John McKay a bubeník Kenny Morris náhle opustili kapelu po hádke, ktorá sa strhla medzi členmi kapely v Aberdeen, v obchode s nahrávkami a následne už vynechali zvukovú skúšku pred ich večerným vystúpením v tamojšom Capitol Theatre. „Videli ich, ako s gitarami v rukách utekali na stanicu, aby stihli odchádzajúci vlak. Tour passy nechali pripnuté na vankúšoch v ich izbách hotela Holiday Inn,“ zasmeje sa Budgie. „Turné sa v ten večer samozrejme prerušilo a v podstate sa tak trochu zapísalo do histórie, keďže Siouxsie a Severin museli oznámiť, že vlastne nemajú kapelu a že sa k nim na pódiu pridajú The Cure.“

Robert Smith sa teda na pódiu pridal k The Banshees a v ten katastrofálny večer v Aberdeene s nimi na gitare odohral predĺženú verziu skladby „The Lord´s Prayer“. Po koncerte bola budúcnosť The Banshees skutočne otázna. V tom období dokončil Budgie nahrávanie bicích pre album kapely Slits´ Cut a doslova na poslednú chvíľu obdržal pozvanie od The Banshees, aby na turné nahradil Morrisa. Kapele ho odporučil Paul Cook zo Sex Pistols, ktorý bol v tej dobe spolubývajúcim Nilsa Stevensona, vtedajšieho manažéra The Banshees. „Cook vtedy počul album Slits a zahlásil, ‚tie bicie sú vážne dobré, zavolaj tomu chalanovi!‘ Zavolal mi a moja prvá reakcia bola, ‚To je dosť uletené! Pre ktorú kapelu je to tentokrát? Siouxsie And The Banshees? Však tí sú teraz na turné, plagáty sú doslova všade!‘ Stevenson len stroho povedal, ‚No áno. Takže čo … môžeš?'“

Budgie teda odcestoval na konkurz do Londýna a ocitol sa uprostred podivnej scény, ktorú opísal ako úžasnú goth verziu súťaže The X Factor s „množstvom neprirodzených postáv v skúšobnej miestnosti a s The Cure, ktorí sedeli pred nami a hodnotenia si zapisovali na papier.“ Budgie, ktorý je dnes považovaný za jedného z najlepších a najjedinečnejších bubeníkov svojej generádie, dostal v ten deň samozrejme najlepšie hodnotenie a ako spomína, „neuplynulo ani sedem dní odvtedy, čo som bol v tej skúšobni“ a už bol na cestách so zreformovanými The Banshees a ich predskokanmi The Cure.

Medzi tými neprirodzenými postavami, ktoré boli prítomné na spomenutom konkurze, boli aj „vymetači nočných klubov“, frontman kapely Visage, Steve Strange, a neskorší gitarista Adam And The Ants, Marco Pirroni; ten patril do pôvodnej zostavy The Banshees, na ich debutovom vystúpení na 100 Club Punk Festival-e, v roku 1976, hral dokonca 20-minútovú verziu skladby „Lord´s Prayer“. Pirroni sa už do The Banshees, po odchode McKaya, takisto nevrátil. Budgie spomína, že v ten istý deň, ako sa zúčastnil konkurzu na bubeníka The Banshees, sa „Severin obrátil k Robertovi Smithovi a spýtal sa ho, ‚nechceš s nami hrať na gitaru? Prosím!!'“ A Robert súhlasil. Ale v alternatívnom alt-rockovom vesmíre mohol Lol Tolhurst nakoniec skončiť v kapele s Pirronim.

„Je tu jedna z málo známych skutočností: takmer som skončil v Adam And The Ants,“ spomenie Lol, ktorý sa zhodou okolností ocitol na tom istom line-upe Cruel World festivalu, ako aj spomenutí Adam Ant. „Stretol som sa s Adamom, bežne sme sa vídali v meste, v jeden večer v Hammersmith Odeon-e a povedal mi, ‚Dávam dohromady novú verziu Ants a potrebujem dvoch bubeníkov. Memáš záujem?‘ Ja mu na to, ‚tak to ďakujem, ale ja už mám kapelu s názvom The Cure a je to v poho.‘ Takže, len tesne som sa vyhol tomu, aby som musel nosiť ten pruhovaný mejkap!“

Robert Smith zostal v The Cure aj po skončení turné s The Banshees, no Budgie sa stal ich stálym členom. Dokonca sa do Siouxsie nakoniec aj zaľúbil a v roku 1991 uzavreli manželský zväzok. A spojenie The Cure / The Banshees pokračovalo aj v ďalších rokoch. S The Banshees hral Robert aj v období 1982 – 1984, dokonca sa zúčastnil nahrávania albumu „Hyæna“ a so Severinom dali dohromady krátkodobý projekt The Glove, spolu s vokalistkou a tanečníčkou Jeanette Landray, ktorá sa postarala o choreografiu videoklipu The Banshees, „Slowdive“.

„S Jeanette sme kedysi v Liverpoole tvorili pár. Dokonca so mnou prišla aj do Londýna,“ spomína Budgie. „Celé to tanečné číslo v „Slowdive“, aj s tým mejkapom a podobne, to bola jej práca. Prešla s nami všetky tie tanečné centrá, na Floral Street v Covent Garden, kde bolo Pineapple Dance Studios a podobne … to bolo vcelku zvláštne, pretože to bolo kúsok odtiaľ, kde sme bývali. Ja ani neviem, prečo si ju nakoniec Steven s Robertom vybrali do The Glove, pretože ona bola tanečníčka, nie speváčka … fakt to bolo divné. So Siouxsie sme sa o tom ich projekte dopočuli v období, kedy sme boli na Havaji na nahrávali debutový album „Feast“, nášho projektu The Creatures. Bolo to celé také čudné. My sme sa vrátili s hotovým albumom a oni na to svojom ešte stále pracovali.“

Je prekvapujúce, že vzhľadom na túto dlhú a spletitú históriu vypožičiavania si spoluhráčov, trvalo Lolovi a Budgiemu tak dlho, kým sa spojili v projekte podobnom Ants, no nie v Londýne, ale v slnečnej Kalifornií. Svoj debutový album „Los Angeles“, vydali spoločne s Jacknifem Leem až v novembri 2023. A nakoniec sa ukázalo, že v ďalšom alternatívnom alt-rockovom vesmíre sa takýmto projektom troch bubeníkov mohol pochváliť Cruel World festival, ktorý ich zaradil medzi svoje legendy.

Lola, Budgieho a ich kamaráta, post-punkového perkusionistu Kevina Haskinsa, dal v roku 2019 dohromady ich ďalší kamarát, bubeník a moderátor podcastu „The Trap Set“, Joe Wong. „Na albume „Los Angeles“ sme spočiatku pracovali traja,“ povie Lol. „Len sme sa stretávali a robili nejaké veci, lenže potom dostal Kevin mail od Petra Murphyho, z Bauhaus, a musel nás opustiť.“

Prvotné nahrávky s Haskinsom, ktoré im produkoval Danny Lohner z Nine Inch Nails, a ktoré sa nahrávali u Lolovho dlhoročného známeho, bubeníka Tommyho Lee, sa rozhodli teda odložiť bokom. „Ono to aj tak znelo presne tak, akoby ste počúvali niekoho z The Cure, Banshees a Bauhaus a produkoval to niekto z NIN,“ povie Lol, zatiaľčo Budgie opisuje tento materiál ako „veľmi gothický, niečo ako spojenie ranných The Cure a The Creatures … malo to ducha roku 1977.“

Takže, namiesto toho sa Lol a Budgie rozhodli hľadieť do budúcna. Založili si vlastný podcast, „Curious Creatures“ a začali fungovať ako hudobné duo v štúdiu Topanga Canyon, ktoré patrí niekdajšiemz producentovi U2, Jacknife Leeovi. Budgie to miesto opisuje ako „veľmi zvláštne, také vranie hniezdo s rozprávkovým osvetlením.“ Nakoniec skončili vo hiezdnej spolupráci s ľuďmi ako The Edge (U2), James Murphy (LCD Soundsystem), Isaac Brock (Modest Mouse), Bobby Gillspe (Primal Scream), Arrow de Wilde (Starcrawler), Mark Bown (Idles) a Mary Lattimore.

V tejto chvíli nie je jasné, či sa niekto zo spomenutej hviezdnej zostavy objaví na pódiu Cruel World 2024 festivalu, ale Lol má predstavu o dvoch verziách koncertnej kapely: „verziu so všetkými hviezdami, niečo v štýle ‚dotiahnite čo najviac ľudí‘ a potom to, čo nazývam ‚kufríková verzia‘, čiže ja, Budgie a zopár hudobníkov.“ Po zahrievacom vystúpení v Casbah, v San Diegu, vyrazia Lol, Budgie a ich „kufre“ na turné 20.mája, kedy budú predskakovať vystúpenia Miki Berenyi Triu. A turné začína samozrejme v Los Angeles.

Los Angeles je Lolovým domovom už 30 rokov a ako on, tak aj Budgie navštívili toto meste znovuzrodenia vo svojich ťažkých časoch. Budgie: „To bolo v momentoch, kedy sa život, ako som ho poznal, náhle zastavil.“ (Lola vtedy vyrazili z The Cure a Budgiemu sa rozpadlo manželstvo so Siouxsie Sioux). „LA bolo istým spôsobom záchranou,“ spomína Budgie, dnes opäť ženatý, žijúci v Berlíne. „Človek sa tam mohol prakticky stratiť.“

„Rozpoluplnosť LA je dôvodom, prečo som tu zostal, nakoľko, keď som sem prišiel, veľa ľudí mi vravelo, ‚ak tam pôjdeš, buď Ťa nanovo objavia alebo navždy zničia‘. Mne sa však nič z toho nestalo. Našiel som len porozumenie, lásku a prijatie. Dokázal som nanovo objaviť sám seba,“ zauvažuje Lol. „A keď dnes počúvam náš album, mám pocit, že je to súčasť cesty. Keď som sem prišiel, tak som bol presne ten chlapík, ktorý robil hudbu typu The Cure, Banshees, či Bauhaus. A dnes, po toľkých rokoch, to prichádza z inej strany a je to nadzvuková verzia všetkého, čo ste si kedy mysleli. Áno, počuť v tom Budgieho, nemôže to predsa znieť inak, ako keď hrá Budgie na bicie, a znie to ako ja. No zároveň to znie úplne inak.“

„Album „Los Angeles“ je vyvrcholením mnohých vecí z našich životov a dopadlo to naozaj dobre, možno aj preto, že sme si prešli rovnakými vecami,“ dodá Lol nakoniec. „Vnímame to ako niečo duchovné, skutočne silné a dobre, že sme to stihli skôr, než úplne zostarneme a nebudeme mať silu ani zodvihnúť paličky.“

zdroj: Music Times, 09/05/2024