Zástupcovia fanzinu Woodoo Smile sa pred druhým parížskym Dream tour koncertom stretli v šatni s Jasonom Cooperom a Perrym Bamontem. A vznikol veľmi príjemný rozhovor …
Otázka na úvod, čo hovoríte na včerajší koncert a na parížske publikum?
Perry: Fantastické. A samozrejme aj samotný koncert bol veľmi dobrý. Určite jeden z najlepších z celého turné, ak nie úplne najlepší. Publikum excelentné, také sa málokde vidí. Pôsobilo nadšene.
Veď s Vami celý čas spievalo.
Perry: Veď áno. Ak zoberieme do úvahy francúzske publikum a obzvlášť to parížske, tak naše skladby pozná veľmi dobre. Spieva, tlieska a pozná texty slovo od slova. To vytvára svelú atmosféru a počas koncertu tak dochádza k množstvu komunikácií medzi kapelou a publikom.
Jason: Reakcia publika závisí od toho, kde konkrétne hráme. Napr. v Toulouse to bolo trochu zvláštne, hrali sme vo veľmi modernom priestore, no publikum bolo dosť vlažné, nereagovalo na nás veľmi. Myslím, že tí ľudia viac počúvali.
Perry: Dosť záleží aj od toho, čo konkrétne hráme. Niekedy si uvedomíme, že publikum reaguje opozdene a potom nám docvakne, že aj setlist je vystavaný z pomalých skladieb, z ktorých väčšina má introspektívny charakter. A potom následne strihnete popovú skladbu, napr. „InBetween Days“, a ľudia idú z kože vyskočiť. To hneď zistíte, že ľudia sú tam s Vami a okamžite na hudbu reagujú.
Ako ste sa dostali ku kapele Ekova, ktorí predskakujú na Vašom európskom turné?
Perry: Poradili nám ich nejakí ľudia z Francúzska, ale myslím, že oni s nami už vystupovali aj predtým.
Jason: V Lyone, v roku 1998
Perry: Inak veľmi dobrá kapela, absolútne odlišná od tej našej, ale majú veľmi zaujímavý zvuk.
Ako vlastne zostavujete setlist?
Perry: „Bloodflowers“ je emotívny album, má veľmi konkrétnu atmosféru a tak je výber skladieb veľmi dôležitý z dvoch dôvodov: zachovať atmosféru nových skladieb a takisto by ostatné skladby mali zodpovedať podstate tých nových. No a k tomu máme dnes k dispozícií už veľmi veľa skladieb. Ak počúvate z bootlegov naše staré koncerty, tak zistíte, že veľmi veľa skladieb hráme veľmi často. Takže, snažíme sa teraz hrať skladby nové, k tomu treba pridať tie veľmi žiadané a potom si aj tak od fanúšikov vypočujeme veci ako „túto a tamtú skladbu ste nehrali a bolo by fájn si vypočuť toto a tamto … “ Snažíme sa na to samozrejme reagovať, ale hlavne sa snažíme, aby samotný koncert zodpovedal atmosférou novému albumu. No najťažšie je to teraz s popovými skladbami, ktoré, ako ste mali možnosť vidieť, sa v publiku tešia značnej obľube, no zároveň skokovo menia atmosféru setu. Ale je to v pohode. Sami sme boli zvedaví, ako tie skladby budú fungovať s tými novými, ale, ako ste sami videli, publikum na to reaguje skvele …
Ak ste so pozreli výsledky internetovej ankety, kde si fanúšikovia volili skladby, ktoré by chceli počuť na aktuálnych koncertoch? Medzi nimi boli aj také, ktoré ste nikdy nehrali, prípadne veľmi málo …
Jason: Môj počítač nefunguje už asi od septembra 🙂 Ale počul som, že výsledky boli veľmi zaujímavé …
Perry: Ja som to videl a vôbec ma to neprekvapilo. Samozrejme, „Faith“ na prvom mieste …
Čo taká „Lament“?
Jason: Tá sa tam objavila takisto. Ale prekvapila nás napr. taká „New Day“, čo si nemyslím, že budeme hrať.
A nejaká b-strana singla?
Perry: Nemyslím si. Musíte si uvedomiť, že máme v archíve strašne veľa skladieb a koncert má max. 3 hodiny a do toho limitu sa musíme zmestiť …
Existuje na pozadí skladieb z „Bloodflowers“ nejaký konkrétny príbeh?
Jason: Ak máš na mysli texty, tak neviem. Tie píše všetky Robert. A ako sme prišli ku konečnému výsledku hudobne? Ono, skladby vždy upravujeme za pochodu, ale atmosféru zachovávame presne takú, aká bola prezentovaná v demo podobe.
Perry: Všetky demá nahral Robert, aj väčšinu hudby. Ale osobne si myslím, že pri písaní skladieb vychádzal z albumu „Wild Mood Swings“. Ten veľmi úspešný nebol, počas nahrávania, ktoré zabralo tri roky, sa vyskytlo množstvo problémov, došlo k zmene zostavy, do kapely prišiel Jason … veľa vecí sa vtedy pokazilo. Robert bol síce v konečnom dôsledku s výsledkom spokojný, no sklamalo ho, ako bol album nakoniec prijatý. A myslím, že presne toto ovplyvnilo spôsob, akým napísal nové skladby. Mal špecifický cieľ spojený s nedostatočným úspechom „Wild Mood Swings“. A presne toto ho priviedlo aj ku zvuku albumu „Bloodflowers“.
Čo skladba „Just Say Yes“? Chystáte sa ju vydať?
Jason: Bude dostupná na stiahnutie z internetu.
Perry: Takto to bude isto lepšie.
Jason: Znepokojuje ma iba fakt, že asi nie každý má prístup k internetu.
Perry: Je ešte možné, že bude vydaná vo forme singla po skončení turné, ešte pred koncom tohto roka, spolu s nejakou b-stranou. Ale to je neoverená informácia.
Jason: O tom som ja nič nepočul … 🙂
Váš názov na projekt „Pink Pig“? (pozn. z príležitosti 20 výročia fungovania kapely nahrali fanúšikovia covery všetkých skladieb The Cure …)
Perry: Ambiciózne …
Jason: Lichotivé … možno to nejakým spôsobom aj vydajú, vo forme box setu … možno to bude aj 7CD. To by bolo zaujímavé si to potom vypočuť, teda, ak by ste nemali čo robiť napr. 3 týždne 🙂
Váš názor na formát mp3?
Jason: Podľa mňa je to super. Zajtra je inak ohľadne toho nejaký súd, s Metallicou. Je tu totiž nejaká sieť, názov som zabudol, najväčšia v USA, kde sa platí za výmenu mp3 súborov a Metallica je prvou kapelou, ktorej sa to dotklo, pretože im z toho neplatia tantiémy. Teraz si predstavte, koľko tam je registrovaných ľudí a koľko takých výmien sa tam realizuje …
Inak, tomuto by sa mali venovať aj nahrávacie spoločnosti. Oni sú si sami nie istí, ale nič netratia a stále zarábajú peniaze. Je ale dobre, že o takýchto veciach kapely vedia. Problém ale takýchto sietí je ten, že aj tak nik nič nevyhrá. Ľudia zaplatia za sťahovanie len toľko, koľko sami chcú.
Perry: Ak niekto na tom zarába, tak kapely určite nie. A je na hanbu, že s tým kapely nič urobiť nemôžu. Nahrávacie spoločnosti sa snažia internet ovládnuť internet, len aby neprišli o svoje práva a samozrejme biznis.
Jason: Nemôžu to robiť večne. Viac to naťahovať nemôžu, ide to rovnakým smerom. Bude to nakoniec v pohode … 🙂 A to je tá druhá strana mince. Za čo im vlastne platíte? Len aby ľuďom oznámili, že je tu nejaká nahrávka? Lenže, keď je tu internet, čo môžu robiť? Obzvlášť, keď si ľudia tie nahrávky stiahnu …
A čo bootlegy?
Jason: Tie sú mi ukradnuté, pretože fanúšikovia, ktorí si sťahujú, či kupujú takéto záznamy, si už aj tak oficiálne nahrávky kúpili. Ale bootlegy vedia byť zaujímavé.
Perry: Pre internetom sa na trhu objavovali zoznamy s kazetovými bootlegmi The Cure a iných kapiel.
Jason: Bootlegy tu vždy boli a to je fájn. Niekedy to však vie aj jemne uraziť.
Perry: Asi 6 diskov s albumom „Bloodflowers“ sa objavili mimo trh vďaka tomu, že odďalenie vydania albumu o 5 mesiacov bolo oznámené tesne po spustení distribúcie. Takže, než sa spustil oficiálny predaj, tak album už mal, vďaka internetu, k dispozícií každý, kto chcel. To bolo riadne zlyhanie manažmentu. Ale nakoniec, každý fanúšik prišiel na koncert …
Pred nedávnom sme mali v rádiu možnosť počuť cover skladby „Close To Me“ v rapovom, či hip hopovom štýle. S týmto súhlasíte?
Jason: Som si istý, že Robert áno.
Dosť zvláštne …
Perry: Zvláštne, že schválil tú ktorú konkrétnu verziu? Myslím, že to skôr funguje tak, že niekto cover nahrá, CD pošle Robertovi s otázkou, či je s tým ok alebo nie, no a Robert súhlasil. A následne sa vytvorí zmluva, na ktorej participujú obe nahrávacie spoločnosti, ktorých sa to týka. Robert to len odsúhlasil. Ak by to bolo naozaj príšerné, tak by to isto odmietol.
Jason: Takto odmietol Paula Younga. Chcel nahrať cover skladby „Boys Don´t Cry“ 🙂
zdroj: Woodoo Smile no.2, France, 01/11/2000