TTS poskytli nedávno exkluzívny rozhovor pre poľský magazín Music For Today, v ktorom si zaspomínal aj na spoluprácu s Robertom na ich aktuálnom albume, ale aj na štúdio, kde album vznikal. A že má zaujímavú históriu!
V troch skladbách albumu „It’s The Long Goodbye“ hosťuje aj Robert Smith. Ste si už roky blízki a The Twilight Sad už mnohokrát predskakovala na turné The Cure. Do akej miery sa Robert podieľal na samotnom nahrávaní albumu?
Už pri poslednom albume sme Roberta zapojili do nahrávania a už v rannom štádiu sme mu posielali demo nahrávky. On nám potom odpovedal so svojim postrehmi na nápadmi. Vždy sme ich vyskúšali. Namiesto tojho, aby nám jednoducho odpovedal, „mali by ste to urobiť tak a tak“, nás prinútil, aby sme sa nad vecami zamysleli a prišli na to, o čom hovorí a úplne tomu porozumeli.
V deviatich z desiatich prípadov to samozrejme fungovalo. Možno dokonca v desiatich z desiatich. Mať na druhom konci telefónu alebo v e-maile jedného z najlepších skladateľov všetkých čias, s ktorým si môžeš porozprávať o svojich skladbách – to je neuveriteľné. A on bol presne taký ako tí dvaja ostatní – proste mu na tom záleží. Myslím si, že je naším najväčším fanúšikom. To, čo pre túto kapelu urobil, je neuveriteľné.
Úprimne, nemyslím si, že by sme bez Mogwai boli kapelou. Nemyslím si, že by tento album alebo ten predchádzajúci vznikli, keby nebolo Roberta.
Najmä keď aj najnovší album kapely The Cure s názvom „Songs Of A Lost World“ sa zaoberá smútkom a stratou. Ovplyvnilo to, že si si tieto skladby vypočul ešte pred vydaním albumu, smer, ktorým si sa vydal?
Boli sme predkapelou na turné kapely The Cure ešte predtým, ako vyšiel album „Songs of a Lost World“. Sledoval som každú ich zvukovú skúšku a každý koncert, na ktorom hrali skladby z tohto albumu. Bolo naozaj dojemné sledovať Roberta, ako hovorí o smútku, strate a láske. Vedel som, že prežívam niečo podobné. Takže táto nahrávka ma bezpochyby úplne inšpirovala v tom, ktorým smerom som sa mal uberať.
Nahrávali ste v londýnskych Battery Studios, kde The Cure nahrali niektoré zo svojich ranných albumov. Vedeli ste o tom, keď ste prvýkrát vstúpili do štúdia?
Nevedel som o tom až do nášho príchodu, kedy mi Andy povedal, „toto by si nikdy nepovedal … „A my sme boli poslední, ktorí v tom štúdiu používali ten mixážny pult. Myslím, že na druhý deň po tom, čo sme dokončili nahrávanie, ho odoslali kamsi do Ameriky. Je to ten pult, na ktorom sa nahrával album „Never Mind The Bollocks“ od Sex Pistols. A v tej miestnosti bolo veľa ďalšej histórie, napr. s kapelami ako Depeche Mode.
Štúdio predtým patrilo Alanovi Wilderovi a Floodovi, ktorí ho naplnili najrôznejším zaujímavým vybavením. Mal si príležitosť niečo z toho vyskúšať?
Bol tam syntetizér, ktorý nikto nepoužíval, pretože aj ľudia, ktorí v štúdiu pracovali, si mysleli, že je pokazený. A v podstate aj bol, ale Alex z Mogwai to vnímal ako výzvu a začal na ňom pracovať. Ak si dobre pamätám, ten syntetizér bol použitý na albume „Violator“. Podarilo sa mu ho opraviť a je použitý v skladbe „Waiting for the Phone Call“. Takže na našom albume máme syntetizér z albumu „Violator“.
Celý rozhovor na musicfortoday.pl