Sun Festival – Brno 23. august 1998
Náhoda a nič iné. Zlá, skôr žiadna propagácia. Jedine oficiálna web stránka The Cure hovorila, že sa vydávajú na koncertnú šnúru po festivaloch a budú mať koncert v Brne! Úžasná predstava, ale neuveriteľná. Veľmi neuveriteľná. Začala som listovať české noviny a časopisy, či náhodou sa tam nedozviem niečo o pripravovanom koncerte. Nikde nič. Ani maličký náznak. A tak s veľmi malou dušičkou, či je to skutočne pravda (predsa to Brno bolo neuveriteľné), som zmobilizovala „dámsku jazdu“ – ja, Miška a Darinka.
Cesta bola nezabudnuteľná. Po „dôkladnom“ prehľadaní vlakových a autobusových spojení Vrútky-Brno, sme sa rozhodli pre vlak ráno okolo pol siedmej. Na naše veľké prekvapenie nám pani pri okienku povedala, že bohužiaľ, ale žiadny vlak do Brna dnes ráno nejde. Bola nedeľa a vlak, ktorý sme si vybrali chodil len pondelok až sobotu. Smola. Nové spojenie – štyri vlaky, trikrát prestupovať, jedenkrát vyše hodinová prestávka, ani jeden rýchlik!!! Úžasné! (niekto sa môže v súčasnosti pri tejto predstave zasmiať, ale nech si každý uvedomí, že v 98 vlak-bus.cz neexistoval a ani podobné vymoženosti súčasného internetu!)
Odhodlané pre všetko sme sa vydali na cestu. Do Brna sme prichádzali s maličkou dušičkou, či sa koncert vôbec koná! Vystúpili sme na stanici a nevideli sme žiadneho „kjuráka“. Vyšli sme von a na prvom reklamnom mieste, sme zbadali ten pravý plagát. Koncert sa koná! Začali sme hľadať miesto, kde to vôbec je. Zbytočne! Stačilo sa pridať k ľuďom „in“ a došli by ste sa na správne miesto. Lístky sme si zakúpili priamo v kase pred halou, aj napriek tomu, že dílery s lístkami nám priamo pred halou ponúkali svoje služby.
Koncert bol jednoducho úžasný. Odpálili to úžasnou Shake Dog Shake (ako v Cure in Orange) a pokračovali ďalšími skvostami – Fascination Street, A Strange Day, Push, 100 years a potom nasledovala ďalšia moja obľúbená Kyoto Song, ďalej Just Like Heaven a opäť moja obľúbená, málo hraná, o to úžasnejšia Sinking, pri ktorej mi behal mráz po chrbte. Ponáraná do úžasných pocitov, vnímala som každý tón melódie, ktorú hrali a Robert dopĺňal úžasným spevom. Prekrásne predstavy, pocity i myšlienky. Prvé tóny – neopísateľné!! Nezabudli pridať ani ďalšiu prekrásnu Picture Of You a Lullaby. Zakončenie bolo úžasné a klasické – A forest, 10:15 Saturday Night a Killing an Arab. Opäť najdlhší koncert, ktorý hrali v tom roku v rámci festivalov. Vyše dvoch hodín dokonalého vystúpenia. Ďalší prekrásny zážitok do zbierky „in my memory“.
Tento koncert bol čímsi iný ako v roku 1996. Málo ľudí, ale o to lepšia atmosféra a zábava – koncert pod holým nebom – na malom brnenskom štadióne.
Zuzana