Január 1988
Vďaka za všetky vaše listy a návrhy, a obzvlášť ďakujem za všetky tie krásne vianočné pozdravy, ktoré som dostala. Tak po prvé, dúfam, že každý z Európy sa dostal aspoň na jeden koncert z „kissing“ turné. Mne sa podarilo dostať až na päť koncertov, všetky boli úžasné a samozrejme veľmi rozdielne. Tak dúfam, že ste si turné užili tak, ako ja.
Ako už iste viete, video „the cure in orange“ (katalógové číslo 041 554 2) bolo v UK vydané 12. novembra. Je dostupné vo väčšine obchodov s videom, cena sa pohybuje okolo 14.99. Onedlho sa chystá celosvetové vydanie. V Polydore boli takí láskaví, že 10 kópií videa venovali nášmu informačnému servisu – takže sa chopte pera a jednoducho odpovedajte na päť otázok, ktoré nájdete v prílohe a obratom mi ich odošlite. Nabudúce zverejním mená šťastných výhercov.
LP „Kiss Me Kiss Me Kiss Me“ bola v UK znovuvydaná v špeciálnej limitovanej edícií (15 000 kusov), ktorej prílohou je 12″ oranžová vinylová ep. Obsahuje nasledovné skladby: a japanese dreams, breathe, a chain of flowers, sugar girl, snow in summer a icing sugar (remix).
„kissing tour“ odštartovalo 22.októbra v nórsku a zabralo ďalej švédsko, dánsko, nemecko, belgicko, holansko, švajčiarsko, francúzsko, španielsko, taliansko a anglicko, kde vyvrcholilo 9.decembra absolútne úžasným koncertom v londýnskej wembley aréne. Zvyšok decembra a začiatkom januára sa oddychovalo a toto ničnerobenie prerušilo nakrúcanie promo videa, ktoré má sprevádzať singel „Hot Hot Hot!!!“, samozrejme s kým iným, ako s Timom Popem…
s láskou,
Janie
Otázky a odpovede – 4 (všetky zodpovedal Robert)
Objavuje sa nespočetné množstvo chýrov, že „Kiss Me Kiss Me Kiss Me“ bude posledným albumom The Cure a takisto aktuálne turné údajne bude posledné – je to pravda?
nie! album a turné ešte viac posilnili tvorivú atmosféru!
Za predpokladu, že vyššie spomenuté veci v otázke sú nepravdivé, aké máte plány pre rok 1988?
ďalší album bude nahrávaný na konci leta a chystám skladby aj pre album vlastný, na ktorom chcem onedlho taktiež pracovať…
Nemáš pocit, že aktuálny singel George Michaela znie tak trochu ako „close to me“? (tým som nechcel uraziť) – je podivné, že sa volá „faith“…
on je ešte trochu horší ako nudný zlodej, zvlášť keď si opatrne upravuje svoje strnisko!
Nebral si skľúčujúce recenzie prvých štyroch albumov ako akýsi druh neúspechu?
nemáš pri pohľade späť pocit, že by sa mohli kritici za svoje komentáre ospravedlniť? nikdy som sa nezaujímal o „recenzie“ našich nahrávok – v podstate sú vždy založené na nepodstatných kritériach a nesprávnych domnienkach (v podstate kritici sa idú zblázniť radosťou, keď môžu predostrieť vlastné riešenie a stanovisko…)
Mnohé z tvojich textov (napr. „boys don´t cry“, „inbetween days“) sa javia, akoby boli o strate dievčaťa – to si experimentoval so strachom týkajúcicm sa tvojho priateľstva s Mary alebo ide o vymyslené situácie?
sú akýmsi mixom strachu, fikcie a reality. len výnimočne zažívam kľud. v čomkoľvek.
Ako znášaš vašu popularitu, vlastnú slávu, vynášanie na piedestál, či dav, ktorí upiera svoje zraky tvojim smerom, pretože si tam práve ty?
stále mi to príde smiešne, keď na mňa ľudia takto civia – ale myslím, že skupina si slávu, ktorá je v tomto prípade pochopiteľná, trochu aj užíva; ale, množstvo ľudí si myslí, že nás pozná, pretože o nás čosi vedia – ale to je skôr určitá spriaznenosť, ako zbožňovanie, aspoň dúfam…
Ako reaguješ, keď ti niekto povie, že je tebou totálne posadnutý, myslí na teba, počúva ťa a snaží sa ti každý deň písať?
ak by som mnou prežili čo len jediný deň, tak už o polnoci by písali niekomu inému!
Premýšľaš niekedy o tom, koľko životov si zmenil, či o tom, že môže žiť nejedna osob, ktorá ti obetuje celý svoj život, no nikdy ťa nebude mať šancu stretnúť? Aký máš z toho pocit?
samozrejme, niekedy o tom premýšľam a uvedomujem si, že niektoré naše skladby môžu ľudí ovplyvniť tak, ako ovplyvnili mňa, to je zrejme tá časť Cure, ktorá ma najviac napĺňa. Aspoň ma chvíľu sa vďaka tomu spomalí tento svet.
Čítaš poštu od fanúšikov?
áno – ale keďže sú toho celé kopy, tak už na ňu neodpovedám.
Čo sa stalo s tým ohromným množstvom demo snímkov, ktoré sa nakoniec na album „Kiss Me Kiss Me Kiss Me“ nedostali? Bude vôbec niekedy nejaká šanca si tieto záležitosti vypočuť?
áno, niektoré (asi 7) sú odložené pre ďalší projekt, hoci asi len 2, či 3 z nich sa budú dať použiť, to preto, že naša ďalšia práca bude opäť niečo diametrálne odlišné…
Kto rozhoduje o tom, ktoré skladby sa nakoniec dostanú na album alebo na „b“ stranu singlov?
obyčajne sa na tom všetci zhodneme, ak nie, tak o tom rozhodnem ja!
Prečo ste v UK odohrali iba dva koncerty?
pretože turné naprieč európou bolo strašne dlhé a nechceli sme hrať únavné koncerty v menších priestoroch v UK tesne pred vianocami. jasné, je to od nás sebecké.
Neuvažovali ste skúsiť hrať za „železnou oponou“?
z času na čas aj áno, ale nikdy sme sa k tomu nemali.
Čo sa stalo so „skleneným sendičom“ (the glass sandwich); s knihou krátkych poviedok bez konca, ktorú si napísal?
stále ju píšem!
Tvoj názor na neoficiálnu biografiu z pera Jo-Anne Green?
vyslovene odpad – „ten imaginary years“ je v tomto výnimka!
Najlepší a najhorší moment vašej kariéry?
všetky najhoršie momenty sa prejavili na mojom zdraví – ak nechám sám seba zájsť príliš ďaleko a potom si následky sám znášam – ale ten zvyšok, to všetko bolo a je absolútne senzačné. (najhoršia vec v roku 1987 bol koncert v berlíne, tá najlepšia, tretia noc vo wembley).
Keď komponuješ, čo prichádza prvé, texty, či hudba?
Väčšinou hudba (v 90% prípadov). slová sa len načrtnú a stratia, k nim sa potom vraciam aj o celé mesiace neskôr (obyčajne keď im už vôbec nerozumiem!).
Najlepší verš, aký si kedy napísal?
„there´s nothing left but faith“
Čo si zvykneš spievať vo vani?
obyčajne niečo banálne (ako „she maybe the face i can´t forget…!“) alebo len jeden tón, ale veľmi nahlas…
Tvoj politický názor? Chodíš voliť a ak, tak pri voľbe myslíš nielen na seba, ale aj na rodinu, priateľov a celú populáciu v UK?
som ľudomilný socialista, ale až príliš neaktívny. pri voľbách myslím v prvom rade na seba, potom na moje netere a synovcov a potom na ostatných.
;
Čo by si robil, keby si bol ministerským predsedom?
totálne by som prerozdelil a reštruktualizoval daňový systém, a hlavne by som peniaze pre ministerstvo obrany prerozdelil na vzdelanie a zdravotníctvo.
Tvoj názor na nukleárne zbrojenie/obranu?
obidva záležitosti sú zbytočné a škodlivé; bohužiaľ vďaka poznanie a strachu je nukleárna obrana v tomto svete už príliš hlboko zakorenená, a skryté finančné záujmy v tomto odvetví majú väčšiu váhu, ako sociálne, či ekologické záležitosti, alternatívne zdroje energie a podobne.
Kedysi si často vravel o tvojom veľkom strachu zo smrti a že sa zrejme ani nechceš dožiť 25-ky. Čo zmenilo tvoje zmýšľanie?
Že som sa dožil 26-tich rokov.
Si stále kamoš so Siouxsie & The Banshees?
áno.
Tvoja najmenej obľúbená skladba The Cure?
„object“
Čo stvarňuje obrázok na obale „the head on the door“?
fotka mojej sestry Janet, ktorú urobil Porl.
Média ťa označili ako „premýšľajúci plagát pre tínejdžrov“ – tvoj názor na toto označenie?
snažím sa žiaden nemať! (alebo si radšej ostrihám vlasy…)
Ktoré skladby iných autorov by si si želal napísať?
takých je milión. „sweet talking guy“ bola jedna z prvých, ktorú som si stále pospevoval v hlave… potom prišla „love will tear us apart“, potom „life on mars“…
Koľko hodín zo dňa a) spíš d) Simon prepije?
a) to je rôzne, od 5 do 10 hodín, obyčajne medzi treťou ráno a treťou poobede
b) 25
Ešte stále pátra Simon po dokonalom drinku?
podľa mňa, ak ho aj našiel, tak na to už zabudol
Stalo sa niečo zaujímavé na Simonovej rozlúčke so slobodou?
a) neviem b) nepamätám sa c) áno
Čo je na tom pravdy, že ti fanúšikovia darovali jahňa, ktoré si následne zobral na turné?
bolo to pyžamo z ovčej vlny s maľovanými jahodami,, ktoré mi zbalila mary na „faith“ turné.
Prečo si tak často vymýšľaš?
nemyslím si, že to robím.
Nikdy nenosíš hodinky; mal si vôbec nejaké alebo máš vďaka tomu vždy dokonalé alibi, keď meškáš?
mám jedny s betty boop, ale nefungujú, neznášam ubiehajúci čas (vo svete the cure existuje len noc alebo deň…)
O čom sa ti minulú noc snívalo?
o havárií lietadla, o lyžovaní a o očiach.
S kým by si, ak už, rád vyrazil na celodenné nákupy a prečo?
s mary. tak by som aspoň vedel, že čo sa mi páči.
Nezvažoval si niekedy dať sa na herectvo?
veď ja hrám stále!
Ak by si súťažil v „mastermind“, ktorá by bola „tvoja“ téma?
pitie, prípade dielo patricka whitea.
Ak by ti nejaká rozprávková bytosť splnila tri želania, aké by boli?
schopnosť stať sa neviditeľným, môcť lietať a nikdy nedospieť…
Ak by boli The Cure požiadaný o reprezentáciu Anglicka v súťaži „O cenu Eurovízie“, dali by ste sa na to?
samozrejme, že áno! a lol by mohol spievať (to by sme mali vážne šancu…)
Akú značku rúžu používaš?
„mary quant crimson scorcher“!
Značka tvojich tenisiek? Kde si ich kúpil?
„hi-tec“ a „reebok“, z lilleywhites v londýne.
Nenávidíš niekoho? Koho a prečo?
neznášam množstvo ľudí z rozličných dôvodov – a niektorých ľudí a dôvody už dokonca ani nepoznám. Ale u žiadneho z nich to netrvá príliš dlho…
Čo všetko znamená „do the hansa“?
falošná opálenosť pokožky, obliecť si nejaké choro navrhnuté oblečenie, zlato, obzvlášť na malíčku, tanec bez pocitu – toto sa robí v hanse (pokiaľ si ešte pamätám…)
Nenudí ťa odpovedať na všetky tieto otázky??
nie, skôr unavuje. takže teraz idem konečne späť. dobrú noc.
s láskou, robert xxx.
zdroj: curenews 04, www.thecure.com