Curenews11

Október 1991

Zdravím,

Po strašne dlhom čase som späť… toto vydanie som dávala dohromady strašne dlho, pretože sa toho udialo strašne veľa a je toho toľko, čo vám musím povedať…

Ale najskôr, vďaka za všetky vaše komentáre a návrhy, ako aj vaše mená a adresy, ktoré sú teraz uložené v databáze, takže čokoľvek konkrétne sa bude chystať vo vašej oblasti, pokúsim sa vám včas oznámiť.

Ako ste si už mohli všimnúť, v tomto vydaní som zrealizovala niektoré z vašich návrhov. Prečítať si ich všetky vyžadovalo značné množstvo času, skutočne si vážim vašu podporu. Vďaka. A tu sú odpovede na vaše najčastejšie kladené otázky smerom ku mne:

Môžeme sa pýtať čosi aj ostatných členov skupiny?
Áno. Pošlite mi otázky a pripravíme ich do ďalšieho vydania.

Prečo neuverejňuješ aj príspevky fanúšikov, ako kresby, listy, kvízy a rébusy?
Ak chceš čímsi prispieť do „cure news“, tak mi to pošli. Nemôžem sľúbiť zverejnenie, nakoľko priestor je ako vždy limitovaný, no pokúsim sa. Bohužiaľ ide o zábavu, takže, žiadne ceny!

Prečo nevychádzajú „cure news“ častejšie?
Snažím sa zhŕňať informácie v pravidelných polročných cykloch, často je to však veľmi zložité. Šesť mesiacov trvá, kým sú mi doručené všetky vaše príspevky, ďalších pár týždňov trvá ich spracovanie a snaha o ich zodpovedanie. Následne musím všetko spísať, odoslať do tlače a poštou doručiť ku vám. Informačný servis prevádzkujem vo svojom voľnom čase (áno, mám aj svoju normálnu prácu na plný úväzok!).

Prečo neúčtuješ predplatné, prípadne členské?
Keď som zakladala medzinárodný informačný servis, tak som sa rozhodla, že bude pre všetkých fanúšikov Cure zdarma (samozrejme okrem poštovného). A nakoľko je servis stále bezplatný, je jeho forma jednoduchá a neformálna – ale dúfam, že to ho robí dôveryhodnejším. Ak by sa zaviedlo predplatné, prípadne členské, zabralo by to viac času, pretože aj administrácia by bola tým pádom zložitejšia, hlavne kvôli toľkým medzinárodným členom. Okrem toho, väčšina platených fanklubov prevádzku svoju činnosť ako zárobkovú – a to jednoznačne nie je niečo, čo by samotní The Cure chceli.

Ako si sa vlastne dostala k tomu, že prevádzkuješ medzinárodný informačný servis?
Som fanynkou The Cure od začiatku 80-tych rokov a keď bola činnosť predošlého fanklubu zastavená, zavolala som do Fiction a spýtala sa, či by som mohla založiť nový – oni súhlasili a tak som tu! To bolo v roku 1986. V tom čase bolo v servise zaregistrovaných 400 členov, dnes ich je viac ako 3000! Servis prevádzkujem z domu.

Prečo už viac neopovedáš osobne na listy?
Pri tom množstve pošty, ktoré teraz dostávam, je prekticky nemožné odpovedať na všetky listy osobne, ale čítam každušký list, ktorý dostanem.

Ako môžem momentálne kontaktovať skupinu?
Iba veľmi špeciálne požiadavky sú im predávané a vo výnimočných prípadoch im ich môžem predať osobne. Je zbytočné čokoľvek posieľať do kancelárie Fiction. Som si istá, že budete súhlasiť s názorom, že je lepšie, keď sa kapela venuje komponovaniu hudby, nahrávaniu a koncertovaniu, ako vašej korešpondencií.

Takže, čo všetko sa od posledného vydania Curenews udialo:

17.januára 1991 odohrali Five Imaginary Boys koncert v londýnskom Town And Country klube 2. Bol to naozaj úchvatný zážitok (každý, kto od posledného vydania poslal svoje meno s adresou bol včas o tajnom koncerte informovaný). Bolo úžasné stretnúť sa s mnohými z vás. Boli sme obdarení výnimočným vystúpením, vrátane štyroch nových skladieb. Celý večer bol filmovaný kameram BBC pre neskoršie odvysielanie na Snub TV, bohužiaľ, v skutočnosti bolo toho odvysielaného veľmi málo… ale vďaka Bohu, materiál bude onedlho dostupný.

Dva dni na to, 19. januára 1991 The Cure uzatvárali vo Wembley aréne sobotnú noc „Britského hudobného týždňa“. Po vstupenkách sa doslova zaprášilo, takmer som sa tam nedostala (srdečná vďaka Teddymu, ktorý sa o mňa postaral)… koncert bol dokonalý, lepšiu atmosféru som snáď ešte nezažila a aj napriek tomu, že vystúpenie trvalo čosi viac ako hodinu, to bola dokonalá noc. Aj toto vystúpenie bolo fimované kamerami BBC.

V stredu 23.januára boli zasa The Cure hosťami šou Jonathona Rossa, kde odohrali skladby „harold and joe“ a „hello, i love“ so zopár inštrumentálnymi vsuvkami medzi vystúpeniami jednotlivých hostí. Bola to skutočne výborná zábava…

Na druhý deň, vo štvrtok 24.januára boli stredobodom pozornosti štúdiá vo Wembley, kde sa nahrával „unplugged“ koncert pre MTV. Aj napriek čisto akustickému setu, bola celá akcia zorganizovaná narýchlo. V publiku bolo sotva 100 pozvaných hostí (väčšinou šlo o zamestnancov MTV!!!). Celé to vyzeralo, akoby The Cure hrali v obývačke. Pár týždňov potom ste mohli koncert zhliadnúť vo vysielaní MTV (kvôli tomu som si kúpila satelit).

V nedeľu 10.februára 1991 prebehlo odovzdávanie cien Brit Awards. The Cure sa ušli tri nominácie: najlepšia britská skupina, najlepšie hudobné video (za remix „close to me“ – minulý rok vyhrali Cure v tejto kategórií cenu za video „Lullaby“) a najlepší mužský vokalista. V ten večer The Cure odohrali naživo skladbu „Never Enough“ (a boli v ten večer vlastne jedinou skupinou, ktorá bola schopná hrať naživo!) a neskôr vystúpil Roger Daltry s preslovom: „Keď ma požiadali o odovzdávanie tejto ceny, tak som ma predstavu, že by som ju mohol odovzdať nejakému sampleru a biciemu automatu. No stalo sa čosi iné, víťazmi sú The Cure!“ Britský hudobný priemysel konečne priznal skutočnosť, že The Cure sú najlepšou britskou skupinou (my sme to však vedeli už dávno).

Po tomto úspechu na domácej pôde sa The Cure na pár týždňov zavreli do štúdia na nahrali nejaké demo snímky.

Skutočné nahrávanie sa započalo „niekde v Anglicku“ 1.septembra… detailnejšie informácie ohľadne vydania nového materiálu prinesiem v nasledovnom vydaní…

A teraz to, čo bolo za poslednú dobu vydané:

„Entreat“ (katalógové označenie fixlp 17/fixcs 17/fixcd 17) bol nakoniec vydaný 25.marca ako „album za polovičnú cenu“, čo je vlastne výsledok tlaku fanúšikov, ktorí sa nemohli zo známych dôvodov dostať k limitovanej edícií v podobe cd alebo kazety v minulom roku. Šťastný kompromis nakoniec skončil tak, že všetok výťažok z predaja albumu poputuje na kontá vybraných charitatívnych organizácií. Skutočne zaujímavá verzia albumu „Entreat“ bola vydaná v Japonsku, v limitovanom náklade 9000 kusov bolo na trh dodané cd s 32 stranovým bookletom s množstvom skvelých fotografií a biografiou skupiny. Bohužiaľ cd nie je všeobecne dostupné a veľmi ťažko sa po ňom pátra.

Na francúzskom trhu sú zasa dostupné dva limitované cd boxy. Z každého sa 10 000 kusov dostalo aj do celosvetovej distribúcie. No je však viac nepravdepodobné, že by ste ich našli ešte teraz na pultoch.

„The First Essamblage“ (katalogové číslo 5111242) pozostáva z prvých 12tich cd Cure v štýlovom krabicovom balení, ktoré má originálny obal. Balené sú spolu so 60-stranovým plnefarebným bookletom, ktorý obsahuje doteraz nezverejnené fotografie a kompletnú biografiu skupiny (vo francúzštine). Je to skutočne úžasný box set.

Druhé balenie obsahuje 5 picture cd set albumu „mixed up“ (katalogové označenie 8675295).

Vo Francúzsku vyšiel takisto „A Forest“ (tree mix) a „Inbetween Days“ (shiver mix) na 7″ vinyle a kazete. Originálna verzia „A Forest“ bola pridaná na 12″ vinyl a cd singlovú verziu. Pôvodne šlo o limitované cd s exkluzívnym grafickým obalom určené na promo účely, no nakoniec mu bolo pridelené katalogové číslo.

Na CD sa takisto dostal aj album The Glove. O jeho vydanie a predaj v Európe a USA sa postaral Polygram. CD formát obsahuje tri bonuvé skladby, ktoré na vinyle a kazete nenájdete – „mouth to mouth“, „tight rope“ a „like an animal“ (12″ mix).

8.júla vyšlo dlhoočakávané video „Picture show“ – videokompilácia, ktorá pokračuje tam, kde skončila kompilácia „Staring At The Sea“. Týždeň po oficiálnom vydaní obsadila vo videorebríčku druhé miesto.

Dostupný je aj oficiálny kalendár The Cure pre rok 1992. O distrubúciu sa stará Danilo a skutočne sa ťažko zháňa. Podľa mňa ide o najlepší doposiaľ vydaný kalendár The Cure s množstvom prekrásnych obrázkov. Dávajte však pozor, či kupujete naozaj oficiálny kalendár, pretože ako vždy je trh zaplavený množstvom nelicencovaných produktov s pochybnou kvalitou a väčšinou ide o fotografie staršieho dáta.

A teraz k budúcnosti…

V novembri bude vydané ďalšie video, „Play Out“ s množstvom exkluzívnych záberov z posledného roka alebo čosi podobné. Je dĺžka bude približne 120 minút a bude obsahovať záznamy, o ktorých ste si mysleli, že ich nebudete mať šancu nikdy vidieť (t&c2, jonathon ross, great british music weekend, the brit awards, unplugged a množstvo ďalších zákulisných záberov).

„Disintegration“ bude onedlho publikovaný vo forme „music book“, samozrejme pôjde o predaj. Toto sa takisto týka aj „Standing On The Beach“ vo veľmi blízkej budúcnosti…

tou najhorúcejšou novinkou však bude blížiace sa turné, takže tu sú prvé termíny:
začiatok mája 1992 – východ a západ USA
jún – Austrália a Nový Zéland
Júl – západ a východ USA
September – Európa

Samozrejme, akonáhle budem mať k dispozícií konkrétne dátumy, okamžite vás budem o nich informovať. Dúfam, že bude možnosť získať ich skôr ako média, takže pre istotu sledujte vaše lokálne hudobné periodiká.

Dúfam, že začiatkom budúceho roka vám budem môcť priniesť ešte viac noviniek. Už teraz mi píšte vaše otázky/návrhy/príspevky/recenzie… čokoľvek!!! Do najbližšieho vydania… Šťastné Vianoce!

S láskou
Janie.

Otázky a odpovede – všetky zodpovedal Robert

Čomu si sa, a celá kapela, venoval posledných pár mesiacov?
Písal a nahrával demá nových skladieb, čítal, rozprával, záhradničil, popíjal, hral hry – ale teda hlavne písal a robil demá nových skladieb!

Ako sa vyvíja nový album? Kedy plánujete jeho vydanie a aký je jeho pracovný názov?
Máme 33 nových skladieb – so skutočným nahrávaním sme začali 1.septembra a do Vianoc dúfam dokončíme hneď dva nové albumy. Ten jeden bude naspievaný, aktuálne nesie názov „Wish“, a ten druhý inštrumentálny, s možným názvom „(music for) dreams“.

Vyjdú „Letter To Elise“, „The Big Hand“, „Away“ a „Wendy Time“ v EP podobe, tak ako bolo uvedené v tlači? Ak nie, budú tieto skladby súčasťou nového albumu?
Nemyslím si, že by sme teraz plánovali EP – ale tie spomenuté štyri skladby budú v jednej zo spomenutých podôb určite vydané.

Kto zo skupiny prišiel s prvým nápadom na tieto 4 skladby?
„elise“ a „the big hand“ – ja
„wendy time“ a „away“ – simon

Plánujete nejaké vydanie singlov, ktoré budú predchádzať albumu?
Nie som si istý.

Je nejaká možnosť, že by bol „unplugged“ koncert vydaný vo forme oficiálneho videa?
Chystáme vydanie ďalšieho videa (tuším s názvom „play out“), ktoré bude obsahovať záznam z koncertu pre MTV, ako aj záznam z t&c2, wembley (british music weekend), jonathan ross a veci ohľadne brit awards, samozrejme s množtvo zákulisných zábavok!

Páčilo sa ti vystúpenie v šou Jonathana Rossa?
Bolo to v pohode a aj celkom zábavné.

Bude ešte nejaké vysielanie Cure FM?
To dúfam, možno na Nový rok…

Je pravda, že na základe petície 35 000 austrálskych fanúšikov tam budete na budúci rok hrať?
Vyzerá to tak, že celkom určite!

Bez toho, aby si sám seba na ďalšom svetovom turné zničil, sú nejaké miesta, kde by ste mohli koncerty Cure zopakovať alebo miesta, kde ste nikdy nehrali a kde by ste určite hrať chceli? Kde?
Je takmer viac ako isté, že budeme hrať v Mexiku, Amerike, Kanade a v Európe – a možno na ďalší rok v Rusku….

Na kontá ktorých charitatívnych organizácií poputoval ziska z predaja albumu „Entreat“?
mencap, ms society, amnesty international, cot death research, leukaemia research fund, spastics society, dr hadwen trust, nspcc, imperial cancer reserch fund, rni blind.

Prečo ste na obal „Mixed Up“ umiestnili text „vo všetkom, čo tu nájdete, skúste hľadať zábavu“?
Aby sme sa vyhli zbytočnej kritike – a je to inak pravda!

V aktuálnom interview k „mixed up“ si uviedol, že sú tri, či štyri skladby, ktoré by si takto nedokázal „znehodnotiť“, pretože sú tvoje najobľúbenejšie. Ktoré to sú a prečo?
„Faith“, „17 Seconds“, „The Figurehead“, „The Same Deep Water As You“ – to sú 4 skladby, ktoré ma momentálne napadli. Tým „znehodnotením“ som myslel skôr „predefinovanie“…

Páčil sa ti koncert v rámci Britského týždňa hudby a ako hodnotíš výkon ostatných členov skupiny?
Myslím, že môžem povedať, že šlo o jeden z našich najlepších koncertov – totálne som si ho užíval. Ale zo všetkých tých ostatných skupín, ktoré hrali v rámci toho týždňa, by som ja osobne zaplatil akurát tak za Ride.

Tvoj pocit, keď ste na Brit Awards získali ocenenie ako Najlepšia britská skupina? Vedel si vôbec vopred, že preberiete cenu?
Dozvedeli sme sa to popoludní, v ten deň a prijali sme tú správu so zmiešaným pocitom radosti z výhry a cynizmom, že v podstate to ocenenie v konečnom dôsledku nič neznamená!!!

Nemáš osobne pocit, že nominácia „best promo award“ by sa skôr hodila k „never enough“ ako ku „close to me“?
Áno.

Potešilo vás príhovor a vlastne poklona Rogera Daltryho, keď vás uvádzal pri odovzdávaní ceny?
Všetci sme uznali, že jeho preslov bol veľkolepý.

Prečo si pri poďakovaní všetkým bývalým členom kapely nespomenul aj Lola?
Pretože neurobil nič také, čo by si zaslúžilo vďaku a osobne ním opovrhujem!

Kde sa nachádza cena teraz?
Každý má z nej kópiu a nik si nie je istý, kto má vlastne originál!!! … alebo sa o to ani nezaujíma?

Koľko je vlastne pravdy na povere o tom, že si sa na Brit Awards skoro pobil so spevákom z EMF?
Iba som ho požiadal o vysvetlenie a obhajobu znevažujúcich poznámok jeho skupiny na našu adresu, ktoré boli uvedené v tlači – vysvetlil to a zároveň sa ospravedlnil – ja som sa pousmial, potriasli sme si rukami… nič viac…

Tvoj osobný názor na projekt Presence Lola Tolhursta a tvoj názor na singel „In Wonder/All I See“?
Presence by boli určite lepší bez Tolhursta – nerobí nič iné, len obyčajné smiešne pózy, a k tomu vyzerá fakt hrozne – no zasa bez neho by boli obyčajným priemerom.

Neuvažoval si o tom, že sa na nich pôjdeš pozrieť, keďže vyrazili na menšie turné?
Mali sme tú smolu, že sme boli malou súčasťou ich „šou“ v júni v Marquee – Simon a ja sme sa rozhodli, že budeme tí prví, ktorí informujú Tolhursta o jeho zbytočnosti – tak sme to urobili.

Budeš sa ešte niekedy, po tých nechutných uštipačných poznámkach o tebe, rozprávať s Garym Biddlesom?
Mám pocit, že sa mi chce ospravedlniť – myslím, že je v mierne beznádejnom stave.

Nelezú ti na nervy ľudia, ktorí ťa stále otravujú s témou „Lol“, nevyvolávajú tak v tebe ešte väčší odpor voči nemu?
Jediné, čo mi lezie na nervy je jeho neustále ohováranie nás v rozhovoroch, pretože jeho samotná skupina je nezaujímavá – hoci pri reklamách na ich koncerty mu nerobí problém použiť označenie „ex-cure“!

Spieval niekto zo skupiny niekedy „backing“ vokály na vašich nahrávkach?
Michael čosi naspieval v „Killing An Arab“ a sám naspieval „Foxy Lady“.

Budete niekedy prezentovať „Hello, I Love You“ aj naživo?
Pochybujem. The Doors nemáme vôbec radi.

Kto sú „Harold a Joe“?
Kreatúry v Simonovej hlave.
To v „Harold And Joe“ zneješ úmyselne ako Lloyd Cole?
Chcel som skôr aby to znelo ako Frank Sinatra!!!

Najväčšie publikum, pred akým ste vystupovali?
75 000 ľudí na Dodgers štadióne v Los Angeles 1989, aspoň myslím.

Uvažujete s odohraním menších „zahrievacích“ koncertov v blízkej budúcnosti?
Takmer určite.

Tvoj názor na coververziu „Inbetween Days“ Johna Eddyho na kompilácií „Rubaiyat“?
Absolútne ohyzdná!

Pri pohľade do minulosti, je nejaké video, ktoré by si rád zmenil, prípadne prerobil?
„Catch“: určite by som z neho vyhodil toho huslistu. A zo „Charlotte Sometimes“ by som vytrihol to dievča.

Čítal si niekedy „curefriends“ sekciu v Curenewsoch? Tvoj názor na týchto „die hard“ fanúšikov, ktorý sa takto potrebujú prezentovať?
Niekedy si to prečítam – mohol by to byť skôr dobrý spôsob ako spoznať nových priateľov…

Koľko neoficiálych cure fanzinov registrujete a ako ich hodnotíš?
Zopár sa mi do rúk dostalo a vždy som vážne prekvapený ich serióznosťou…

Najabsurdnejší spôsob, akým sa fanúšikovia dostali ku vám do zákulisia?
Naposledny na americkom turné sa zopár ľudí dovalilo priamo do zákulisia na veľkej limuzíne a tvrdili, že oni sú „the cure“!!! Bohužiaľ, my me už boli odtiaľ dávno preč!

Prekvapil ťa počet hlasov, ktoré ste dostali v Top 10 voľbe Melody Makeru za rok 1990?
Áno a veľmi príjemne.

A čo si si pomyslel, keď si zistlil, že v ankete o najsexy speváka za rok 1990 si skončil na 4. mieste?
Zasmial som sa!

Najcitlivejší člen skupiny a prečo?
Nemám pocit, že by niekto v The Cure bol citlivý.

Ktorý z obalov vašich albumov sa ti páči najviac?
Páči sa mi obal „Kiss Me“ albumu, pre jeho nechutnosť a zasa obal „Standing On The Beach“ pre jeho vzhľad.

Prečo ste pre „Mixed Up“ použili tie divné machule, ktoré ste označili za „parched art“?
„Parched art“ vzniká len vtedy, keď sa dajú dokopy Porl a Undy. Ale obal „mixed up“ má na svedomi Undy spolu so mnou a Mayom.

Tvoj najobľúbenejší song z albumu „Blue Sunshine“?
„Blues In Drag“ a „Perfect Murder“.

Zvykneš sa ty, či niekto zo skupiny, hrať na niekoho iného?
Áno. Častokrát. Zvyčajne sa hráme jeden na druhého. A na Bruna!!!

Máš rád / Mal si rád Marca Bolana?
Jeho ranné single v T-Rex sa mi páčili, no jeho imidž som neznášal vždy.

Tvoj názor na nasledovné skupiny: Happy Mondays, Jesus Jones, REM, James, Stone Roses, DM, B 52´s?
Happy Mondays – jeden vydarený album pre dobrú náladu
Jesus Jones – príliš nafúknutí a chabí
REM – príliš dôvtipní, ale niektoré ich veci sa mi páčia
James – neinšpiratívni
Stone Roses – nadhodnotení
Depeche Mode – formulovaní
B 52´s – čože????!!!!!

V minulosti si uviedol, že film „Eraserhead“ od Davida Lyncha patrí k tvojim najobľúbenejším. Videl si „Twin Peaks“ a aký máš naň názor?
Začal som seriál pozerať, ale ako mnoho ľudí, aj ja som po piatej časti stratil oň záujem. Boris mi však povedal, že záverečné časti boli tiež dobré.

Tvoji obľúbení filmoví režiséri?
stanley kubrick, nic roeg, werner herzog, ridley scott, francis coppola, terry gilliam, david lynch, steven spielberg and tim pope!

Myslíš, že ty… a „Robert Smith“, ktorého mnohí majú pocit, že poznajú osobne… sú tá istá osoba? Alebo ide len o pokus žiť dva separátne životy tak, aby si umožnil ostatným ťa zbožňovať?
Určite sú vo mne dve osoby/dva životy. Jedna tichá, druhá hlučná…

Je teda ešte iný Robert Smith – obyčajný, nepoznaný typ chlapíka?
Taký som často.

Nie je uvedomovanie si rozsahu, ako veľmi sú ľudia tebou posadnutí, niekedy dosť skľučujúci pocit?
Niekedy mám z toho až strach…

Neobracajú sa na teba fanúšikovia s osobnými problémami, ak áno, pomáhaš im?
To áno, no len veľmi zriedka mám pre nich odpovede.

Vypátrali už fanúšikovia miesto, kde stojí tvoj dom?
Áno. A keď zvonec zazvoní o polnoci, to už vážne kričím od jedu.

Napísal si niekomu list ako fanúšik? Ak áno, tak komu?
Keď som mal 10, napísal som Spikeovi Milliganovi a on mi poslal fotku.

Aký je podľa teba najkrajší a) zvuk b) miesto c) chuť na svete?
a) more b) vesmír c) vanilka

Tvoja najposvätnejšia vec?
Môj prsteň.

Ako si oslavoval svoje 32 narodeniny?
Vybral som sa do Indie. Chodil na prechádzky a pil.

Opíš nám svoj dokonalý deň.
Taký, ktorý by sa nikdy neskončil.

Tvoj aktuálne najobľúbenejší žart?
Žaloba od Tolhurstovho právneho zástupcu!

Najobľúbenejšia báseň?
‚do not go gentle into that good night‘ od Dylana Thomasa.

Ktorý citát sa hodí k tvojmu životu?
Sú tri:
„Nuž, je jedno, čo sa udeje, na konci aj tak čaká vždy smrť“ – Napoleon
„Života sa nemôžeme zbaviť, pokiaľ nie sme pripravení“ – Jose Ortega Y Gasset
„Nie je nič dôležitejšie, ako dnešný deň“ – Goethe.

Najromantickejšia vec, akú si kedy zažil?
Bozkávanie sa v daždi.

Bol si niekedy v Disneylande? Ktorú atrakciu by si nám odporučil?
Osobne by som odporučil každému všetky atrakcie – no osobitne tieto: Peter Pan, Strašideľný dom, Space mountain, Matterhorn, ale rozhodne najlepšia je Space mountain!!!

Hrávaš nejaké stolné hry?
Áno – balderdash, scrabble, pictionary a šachy.

Ktorý rok tvojho života bol doteraz najlepší a prečo?
Tento. Pretože som opäť správne nabudený.

Najkrajšia spomienka z detstva?
Sedím na pláži v Blackpool a hľadím na more.

Čo ťa vie naozaj nahnevať?
Ignorácia, úzkoprsosť, netolerancia, arogancia, márnivosť.

Tvoj názor na Britský policajný zbor?
Na toto som ešte neodpovedal?

Ako veľa a ako často teraz piješ?
Momentálne takmer vôbec nepijem!

Uvažoval si niekedy seriózne nad zabitím a) samého seba b) niekoho (koho?) c) Lola?!
a) áno b) áno c) áno.

Je nejaká téma/otázka, na ktorú jednoznačne odmietaš odpovedať?
Ani nie – ak sa mi otázka nepáči, tak jednoducho v odpovedi zaklamem.

Existuje otázka, u ktorej by si bol rád, keby sa ťa ju ľudia už prestali pýtať?
Prečo meškáš??!!!

Inšpirácie

Tentokrát som sem zaradil všetky skladby, na ktoré som v predošlých vydaniach zabudol a pridal skladby z „The Head On The Door“.

Inbetween Days – o triu – dni, ľudia, miesta, roky…

Kyoto Song – noc strávená na podlahe u niekoho doma, tuším u Severina…

The Blood – o portugalskom nápoji s názvom „Kristove slzy“. Vypil som celú flašu a skončil som…

Six Different Ways – kolektívna osobnosť

Push – jazda domov vlakom

The Baby Screams – snaha o uskutočnenie sna

Close To Me – sklamanie z uskutočneného sna

A Night Like This – takto znela pôvodne „Plastic Passion“. Slová som napísal v daždi. Mal som vtedy ťažké obdobie…

Screw – drogy

Sinking – zúfalstvo zo starnutia

Killing An Arab – malý poetický pokus, ktorým som sa chcel zostručniť môj pocit z kľúčových momentov knihy „Cudzinec“ od Alberta Camusa.

Boys Don´t Cry – pokus o popovú skladbu v štýle „sixties“.

Plastic Passion – aliterácia – táto skladba bola pôvodne napodobeninou štýlu Roxy Music.

Jumping Someone Else´s Train – o móde. Obzvlášť o návrate módy motorkárov v rokoch 1978/1979.

I´m Cold – prahistorická Cure skladba. Znovu pokus zaujať viac štýlom ako obsahom. Nepresvedčivá.

World War – nezmysel.

Do The Hansa – ďalší nezmysel.

Pillbox Tales – a ďalší

Heroin Face – a ďalší … ani jedna z týchto štyroch skladieb nemá nejaký reálny význam.

Charlotte Sometimes – inšpirovaná eponymickou knihou Penelope Farmer

Splintered In Her Head – to isté ako „Charlotte…“

New Day – improvizácia účinku drog

The Exploding Boy – prebytok (a nedostatok pochopenia)

A Few Hours After This – o párty, na ktorú som sa vybral

A Man Inside My Mouth – moje druhé „ja“ … a sen, ktorý sa mu sníval… teda dúfam, že to bol sen!

Stop Dead – stretnutie s niekým, s kým som si zapasoval

Cure FM z USA

Miesto: Washington, D.C.
Čas: 10:30 hod. (čítate dobre priatelia, bolo dopoludnie!!)
Stanica: 99.1 WHFS

Okamžite som zbystrila pozornosť, keď moderátor zahlásil, že je práve v Anglicku s The Cure s naslávne známym Cure FM. Musím sa priznať, okamžite som pridala na hlasitosti, či už to niekoho rušilo alebo nie.
Celé to začalo nejakou divnou krátkou skladbou, už si na ňu nespomeniem a potom už rozhlasové vlny ovládol hlas Roberta Smitha, ktorý uviedol Porla Thompsona ako odborníka na počasie. Na pozadí stále zneli nejaké divné zvuky, Robert požiadal volajúcich, aby mali trpezlivosť a zostali na linke, nasledovali otázky o topánkach, o tom, kedy budú The Cure znova hrať, kedy prídu opäť do Ameriky (otázka za milión dolárov), diskusie o tom, prečo bol vlastne vydaný album „mixed up“ (vie to vlastne niekto?) a za tým všetkým skladba „Another Girl, Another planet“ (samozrejme nie od Cure). Koniec relácie venoval Robert Betty (poslucháčka) bozk za všetkých členov skupiny. Šťastné to dievča. Mimochodom, Simon, to si si vážne našiel množstvo nových priateľov?

Lara Satino

zdroj: curenews11, www.thecure.com