Curenews20

R – Robert / S – Simon / P – Perry / J – Jason / RO – Roger

Kedy plánujete vydanie nového albumu?
R: Myslím, že niekedy v septembri 1999

Kto bude tentoraz produkovať album?
R: Ja a Paul Corkett (mixoval „Mint Car“ a koprodukoval „World In My Eyes“, „More Than This“ a „A Sign From God“)

Aký je rozdiel v nahrávacom procese v porovnaní s „Wild Mood Swings“?
R: Tie rozdiely sú asi tri: a) väčšinu demo snímkov sme počas leta nahrali ako skupina naživo, takže v podstate každý z nás vie, ako fungujú, b) texty som napísal dávno predtým, než som začal nahrávať vokály.. c) tentoraz nehľadáme žiadneho nového bubeníka

Je pravda, že zvykneš nahrať všetky demá sám ešte predtým, ako s ostatnými nastúpiš do štúdia na nahrávanie albumu?
R: Bolo to tak vždy, tentoraz je to inak, viď vyššie…

Ako prebieha nahrávanie nového albumu? Dočkajú sa fanúšikovia nejakých prekvapení?
S: Nik sa na Štedrý večer nemohol pozrieť do vianočnej ponožky… Takže ja vôbec neviem, ale modely bicyklov pre tento rok vyzerajú vážne skvele!
P: nahrávanie ide skvele – fanúšikov by sme mohli prekvapiť vydaním albumu načas.
J: ide to skvele a bude mnoho prekvapení!
RO: darí sa nám, ale nemyslím si, že budú nejaké prekvapenia…

Užívate si nahrávanie a čas strávený v štúdiu?
P: súčasťou toho všetkého je aj dlhé čakanie, ale snažím sa udržať v činorodom procese a užívam si hranie
J: ja si to rozhodne užívam
RO: aktuálne nahrávanie sa mi páči, ale súčasť tohto procesu je aj čakanie a spolunažívanie s mnohými ľuďmi, ale tentoraz sa skutočne snažím…

Páčil sa vám tajný koncert v Londýne? Neprekvapil vás zbytočný povyk spôsobený britskými fanúšikmi, ktorí sa nemohli koncertu zúčastniť?
R: Bolo to v pohode. Súhlasil som s tým koncertom už len preto, že každý očakával, že sa toho vzdám! (a bol to fakt skvelý nápad). Ak by sa to komukoľvek oznámili vopred, tak by to stratilo punc „tajného“ koncertu. Koniec koncov, do predaja pre verejnosť nešli žiadne lístky. Bolo to iba pre výhercov súťaže, takže ten povyk ma vôbec netrápil!
S: od začiatku sa mi to celé nezdalo, ale po desiatich minútach hrania sa mi to už páčilo!
P: bol to vážne dobrý koncert (prepáčte)
J: reakciou fanúšikov som vôbec nebol prekvapený. Utratili kopec peňazí na to, aby sa na nás šli pozrieť na mnohé miesta vo svete a teraz, keď máme koncert v Anglicku, tak sa na nás nemôžu ísť pozrieť… bolo to nefér. Mali by sme s tým čosi urobiť.
RO: áno, ten koncert jedným z najlepších, aké sme kedy odohrali… Bol som smutný z reakcií fanúšikov, obzvlášť od tých, ktorých som pokladal za priateľov… Byť obvinený z toho, že sa o svojich fanúšikov vôbec nestaráme, to trochu zabolí. Ale množstvo ľudí to pochopilo a máme ich podporu…

To bol tvoj nápad prispieť skladbou s Reevesom a Jasonom na projekt „Orgasmo“? Kedy a kde ste to nahrávali?
R: Matt a Trey sa ma spýtali, či by The Cure nemohli prispieť k filmu nejakou skladbou. Hudbu k „A Sign From God“ som mal v podstate už napísanú a prišlo mi to celé ako skvelý nápad. No tá skladba mi pre The Cure veľmi nesedela, tak som to nahral s Reevesom a Jasonom (a Paulom Corkettom) v RAK Studios v Londýne počas jedného víkendu v lete
J: Všetci sme sa zišli v jeden deň v štúdiu a bolo to. Pracovalo sa na tom výborne a na konci dňa bola skladba hotová.

Páčili sa Vám letné koncerty? Ktorý z nich najviac a prečo?
R: Z tých trinástich boli vskutku vydarené koncerty v Rothenburgu, v Brne, v Odemite a La Corune, v Nimes a v Lyone to bolo dosť zlé. Tie ostatné boli v pohode.
S: Como – s Darylom a Rogerom sme sa boli bicyklovať!
P: Páčili sa mi všetky okrem jedného, ale neviem si spomenúť prečo.
J: Tie v Španielsku a v Portugalsku sa mi páčili, hrali sme skvele, takisto sa mi páčil ten v amfiteátri vo Francúzsku
RO: Mne sa páčili veľmi, po počiatočných problémoch si myslím, že to boli tie najlepšie koncerty, ktoré sme ako skupina odohrali… Portugalsko/Španielsko, to boli moje najlepšie koncerty.. v Portugalsku to bol jeden úžasný koncert a z trochu iného dôvodu bol pre mňa koncert v Španielsku veľmi špeciálny.

Mohol by si nám povedať trochu viac o svadbe, na ktorej ste hrali a ktoré zo skladieb ste nakoniec odohrali?
R: V zákulisí minuloročného koncertu v Shepheds Bush Empire ma Ray požiadal, či by sme mu nemohli zahrať na svadbe a ja som súhlasil. Hrali sme „Let´s Go To Bed“, „Lullaby“, „Saturday I´m In Love“, „Love Song“. „Close To Be“, „Boys Don´t Cry“, „10:15 Saturday Night“ a „Killing An Arab“… veľmi veľmi zle… (a áno, mal som na sebe oblek!)

Kto rozhodoval o tom, aké skladby budete hrať na festivalových koncertoch?
R: Mal som svoj „wish list“, ktorý sa vždy na skúškach zmenšoval…

Na festivaloch si často hral na „zelenej basse“. Bolo to preto, že si mal so svojou tradičnou Gibson T-Bird problémy alebo si to urobil pre akúsi zmenu?
S: Tie dve gitary znejú dosť rôzne, takže keď som potreboval hrať v skladbe s nízky „D“, tak mi Nick podal „zelenú bassu“. No a tú druhú som aj tak zlomil.

Nie je podľa teba čarovné, že fanúšikovia The Cure cestujú kvôli vašim koncertom po celom svete, na rozdiel od fanúšikov iných skupín? Ste si vôbec vedomí tohto entuziazmu, lojality a oddanosti voči vašej skupine? Nepríde Vám to skôr čudné?
R: Entuziazmus a lojalita sú práve tie ľudské kvality, ktoré odjakživa obdivujem…
S: Mne to zasa nepríde tak, že by to práve v prípade Cure fans bolo čosi jedinečné, aj keď ide skutočne o oddanosť. Môj život to nijako neovplyvňuje. Uvedomujem si však ten entuziazmus voči Robertovi a prajem všetkým veľa šťastia.
P: Samozrejme, že si uvedomujem lojalitu našich fanúšikov – niekedy som tým doslova užasnutý!
J: Ten entuziazmus si uvedomujem, no divné mi to vôbec nepríde, skôr je to povznášajúci pocit.
RO: (ako čosi jedinečné by som to nekvantifikoval, niekedy to jedinečné je, niekedy vôbec)… Podľa mňa nie je vôbec jedinečné, že množstvo ľudí strávi časť svojho života nasledovaním hudobných kapiel… A áno, mne to príde čudné, nie je to niečo, čo by som ja niekedy vôbec mohol urobiť.

Keď bude nový album nahratý, vydáte sa na ďalšie svetové turné?
R: No… nie som si istý…

Je na tom niečo pravdy, že budete súčasťou austrálskeho „big day out“ turné začiatkom budúceho roka?
R: Nie. Síce ma oslovili, ale odmietol som. Jednoducho nás neoslovili v správnom čase a momentálne nám to nepasuje.

Prekvapil ťa dosť nízky úspech „Galore“ v UK a v Európe?
R: Ani nie – rezignácia, to je ten pravý pocit, ktorý som v tej súvislosti prežíval…

Natočili ste vôbec niekedy promo klip k „Strange Attraction“?
R: Bohužiaľ nie.

Máte nejaké plány ohľadne projektu „b-strán“?
R: Úprimne dúfam, že sa to už na budúci rok podarí!

Polydor momentálne remastruje a znovuvydáva takmer celý svoj albumový katalóg. Nemáte obdobné plány znovuvydať svoje ranné albumy obohatené o bonusové skladby a vaše komentáre?
R: Áno. Ranné albumy budú zremastrované a obohatené o bonusové skladby z daných období a pod. (napr. „Carnage Visors“ pravdepodobne obohatí album „Faith“). Ale keďže som dosť citlivý na to, čo sa kde objaví, tak teraz som si nie veľmi istý kedy by sa tak mohlo stať.

Nedávno si bol magazínom Q označený za 47-mu najbohatšiu rock/popovú hviezdu. Nevytočilo ťa zverejnenie tvojho odhadovaného majetku alebo ti je to jedno?
R: Myslím, že zverejniť odhad mojich výdavkov a strát by bola väčšia zábava.

Niekde si sa zmienil, že album „The Top“ získal mixážou nesprávne tempo. Myslel si tým, že je rýchlejší alebo pomalší oproti plánovanému zámeru a na ktoré skladby si konkrétne narážal?
R: Aby som bol úprimný, nemám ani poňatia! (ako vždy, keď sa otázka začne „niekde si sa zmienil“…)

Na bootlegoch je dostupných množstvo demosnímkov, live nahrávok a rádiových záznamov The Cure, máte v úmysle vydať tieto materiály v budúcnosti aj oficiálne?
R: Prečo? Myslím, že „Show“ a „Paris“ sú fantastické živáky a úplne odpísali 99% všetkých Cure live bootlegov, no napriek tomu sú takéto záležitosti v Polydore odpisované a označené za nálepkou „nízky záujem“… a okrem toho, ja sa z viacerých dôvodov o „obchod“ s bootlegmi nezaujímam a nevidím ani žiaden dôvod, aby som sa v tom nejak extra angažoval.

Mohol by si nám vysvetliť spojitosť medzi „Plastic Passion“ a „A Night Like This“?
R: Po hudobnej stránke je „A Night Like This“ vlastne spomalenou „Plastic Passion“, vždy sa mi tá „roxy music“ akordová sekvencia v „Plastic Passion“ páčila, no finálny výsledok som doslova znenávidel – takže o sedem rokov neskôr…

Keď si pred nejakým časom vystupoval na narodeninovom koncerte Davida Bowieho, mal si nejakú možnosť ovplyvniť výber skladieb?
R: Ani nie… ak by som mal nad tým „voľnú ruku“, tak by som si radšej vybral „Drive In Saturday“ alebo „Life On Mars“… ale „Quicksand“ bol v podstate viac ako splnený sen, takže si nesťažujem.

Videl si niekedy film „The Wedding Singer“? Ak áno, tvoj názor na stelesnenie cure skladby Adamom Sadlerom?
R: Zatiaľ som ho nevidel, ale chystám sa (počul som už od mnohých ľudí, že je to vážne zábava…)

Neuvažoval si nad oficiálnym Cure zhromaždením ako odvetu voči tomu neoficiálnemu, ktorý som konal v minulom roku v LA?
R: Nie, pretože ja by som tam neprišiel… tak aký by to malo význam?

Sú nejaké programy v TV, ktoré sa snažíte nevynechať?
S: všetko, čo zvyšok skupiny nenávidí!
J: The Ashes (Cricket!), Noviny a Z-Cars
RO: Jerry Seinfeld… Grand Prix

Ste fanúšikmi „South Park“?
R: Áno, páči sa mi to!
S: Bohužiaľ, som o tieto záležitosti trochu ochudobnený, nemám satelitnú TV.
P: Áno, zbožňujem ten seriál!
J: Niekedy si to pozriem.
RO: Milujem South Park!

Bude Tim Pope režírovať budúce Cure video?
R: Aké budúce Cure video?

Nechceš reagovať na Perryho komentár v CN19? Aj ty si myslíš, že rola klávesáka sa dá zrovnať s obsluhou za pultom v sedvičovom bare?
RO: Teddy si iba robil srandu, uistil ma, že klávesy zbožňuje…

Starí punkeri asi nikdy nevymrú. Váš názor na aktuálne znovuzrodenie legiend ako Blondie, Bauhaus a Echo And The Bunnymen?
R: Blondie a Bauhaus sa mi nikdy nepáčili, už z prvého počutia… a Bunnymen po „Ocean Rain“ takisto nie… no na spomínaní so starými priateľmi nie je nič zlé… a veľa šťastia prajem každému, kto má na to podobný názor ako ja
S: To akože mám k tomu aj niečo povedať? Veď z tých spomenutých nemal s punkom nik nič spoločné. A ak bolo v nich niečo dobré, prečo sa vlastne predtým rozpadli?
P: Uplynulo dosť veľa času, aby pominuli všetky dôvody, pre ktoré sa kedysi rozišli a určite im chýba pocit fungovať v kapele. Želám im veľa šťastia.
J: Mne sa páčili aj predtým. Nemyslím si, že tým niečo stratia a ak majú na to správne dôvody, tak prečo nie… na druhej strane… takí „Bollocks“…

Ktorá skladba ťa najlepšie vystihuje?
R: „39“ (jedna z tých nových)

Ak sa kapela rozhodne hrať skladbu, ktorú si ty s nimi ešte nikdy nehral, zvykneš počúvať živé nahrávky skladby, vrátane tých, v ktorých hral Boris, alebo siahneš po štúdiovej verzií?
J: obyčajne siahnem po oboch verziách…

Vaša predstava neba alebo pekla?
R: Nebo je pokoj… a peklo je v podstate niečo vzdialené a ešte stále určené pre iných…
S: Príjemný a zlý sen – máme ich všetci, len tie moje sú viac bolestivé.
P: Byť v skupine
J: Nebo – slnko, more, príroda, filmy, jedno. Peklo – zjazd konzervatívcov, dopravný policajti, smrť.
RO: Momentálne zažívam nebo i peklo súčasne!

Váš prvý hudobný koncert?
R: Myslím, že to bol buď koncert The Sensational Alex Harvey Band alebo Thin Lizzy alebo The Mahavishnu Orchestra alebo Rory Gallager v Brighton Dome niekedy v roku 1973…
S: King Crimson alebo Incredible String Band (v oboch prípadoch pekná sračka)
P: AC/DC v Southend Kursal
J: Captain Beefheart v Colston Hall v Bristole 1980.

Ak by ste mali nefanúšikovi The Cure odporučiť jeden jediný váš album, ktorý by to bol a prečo?
R: Ten nový – pretože bude najlepší!
S: Najľahšia otázka! „Wish“. Tvrdý a pritom popový a moje najšťastnejšie odbobie života.
P: „Disintegration“, pretože je to rozpad.
J: „Pornography“, hlavne kvôli atmosfére a zvuku
RO: „Kiss Me Kiss Me Kiss Me“

Ak by ste boli na jeden deň neviditeľný, čo by ste robili?
S: Šiel by som do mnohých bicyklových obchodov a doslova ich vyraboval.
P: Bol by som veľmi veľmi neposlušný!
J: Vkradol by som sa do Simonovej izby – ale to vážne nie! Držal by som vo vzduchu veci a strašil ich.

Na stránke si vyobrazený so šporťákom. Čím si to auto nakreslil a už si mal niekedy šancu jazdiť alebo sa pozrieť na Grand Prix?
RO: Lotus Elise… a áno, už som bol na Veľkej cene, ale nejazdil som.

BBC momentálne hrá množstvo skladieb The Cure, dokonca ich využíva ako pozadie v mnohých tv programoch. Nepríde ti to divné, keď zrazu začuješ „Other Voices“ v programe o autách?
R: Programy o autách nikdy nesledujem, ale viem, kam asi mieriš… a vážne mi je to jedno (a BBC nemôžem donútiť prestať púšťať hudbu The Cure, keď to naozaj chcú!)

Váš názor na neoficiálne stránky The Cure?
R: Niektoré sú dobré, niektoré nie… ale musím priznať, že vždy na nich natrafím na klebety a nepotvrdené informácie o všetkom možnom a niektoré sú doslova poľutovaniahodné.
RO: Moja najobľúbenejšia je „Chain Of Flowers“. Graig vie o veciach vždy skôr než sa do nich pustíme… Scottova stránka koncertov je takisto excelentná, pri čítaní recenzií sa my v mysli obnoví kopec krásnych spomienok.

Ešte stále si zodpovedný za aktualizáciu oficiálneho webu skupiny? Čo sa stalo s chatom?
RO: Aha! Neslávny chat… je to veľmi komplikované.. stále čakáme na presun na nový server a dokiaľ sa tak nestane, nemôžeme nič robiť… takže, všetko „visí vo vzduchu“… no, ale potrebujeme všetky tie sračky, čo sú v chate?

Vaša najobľúbenejšia skladba pri živom hraní?
R: Disintegration
S: From The Edge Of The Deep Green Sea
P: Faith
J: To sa stále mení, momentálne „Homesick“
RO: Prayers For Rain…

Váš názor na práva zvierat? Podporujete to?
R: Tu som postavený pred voľbu, vždy som staval na vyššiu úroveň ľudské práva, ale vždy som nenávidel krutosť.

Si stále v kontakte so svojou bývalou kapelou, My Life Story?
J: Ani nie, ale s bývalým hráčom na čelo, Olim, som napísal hudbu pre film.

Najlepšia vec, ktorú ste zažili v osobnom živote ako člen The Cure?
R: Zachovanie vlastného duševného zdravia a súkromia…
S: Stretnutie so Sarah
P: Hranie koncertov, cestovanie po svete, stretávanie ľudí… to všetko milujem.
J: Moja úplne prvá návšteva New Yorku. Hranie skladieb, ktoré mi pripomínajú nádherné časy mladosti, zábava!
RO: hmmm… 10 úžasných rokov?

Nie je to hanba, že alternatívne rádia v UK dlho neprežijú? Už aj XFM ide do predaja. Nie ste sklamaní, že alternatívne rádiá nemajú úspech, aký máte na to vlastne názor?
R: Bohužiaľ, všetko a každý má svoju cenu… osobne si myslím, že ak profit nebol jediným záujmom, tak alternatívny formát XFM mohol v pohode prežiť.

Letné mesiace ste strávili lietaním na rôzne miesta kvôli koncertom. Ešte stále máš strach z lietania? Ak áno, ako sa s tým vyrovnávaš?
R: Ešte stále mám voči lietaniu odpor. Mám ale tendenciu prísť na letisko o dvadsať minút skôr než ostatní.

Nemal si po nahratí „More Than This“ chuť urobiť celý soundtrack? Ak áno, na akom filme by si rád pracoval?
R: No určite… a mohlo by to byť čosi mysteriózne, čo by vyhralo aj nejakú cenu!

Šťastie je…?
R: Nečakať
S: Vyšlapať to niekam na kopec. Bezvetrie, žiaden dážď a potom to druhou stranou bezpečne zjazdiť! Naliať do seba sedem pínt piva a potom sa obzerať po iných bicykloch. Ďalej indické jedlo, Morse v TV…
P: nečakané a prchavé
J: sobotné slnečné ráno na vidieku, zájsť do pubu, sadnúť si von na terasu a jesť ustrice. Potom sa ísť prejsť na pláž… opäť zájsť do pubu a počúvať húkanie sovy.
RO: zaspať a už nikdy sa nezobudiť…

Ak by raz niekto chcel o tebe natočiť film, ktorý herec by ťa mohol stvárniť?
R: Steve Buscemi? Jim Carey? Christopher Walker? Richard E Grant? Sandra Bullock? Mohol by to byť celkom zaujímavý konkurz.

Zaujíma ťa názor druhých?
S: Jasné! Ale odlišné názory rozdeľujú svet!

Čo budete robiť po zodpovedaní týchto otázok?
R: Piť koňak Apricot pokiaľ nepadnem k zemi… a potom spievať!
S: skontrolujem si svoj bicykel
P: hrať na gitare a písať
J: pokúsim sa nájsť nejaké čisté ponožky
RO: pôjdem spať

Cure News 20 – robertove úvahy o albumoch

The Top – 1984
„Viete ako sme vypilovali zvuk tohto albumu? Asi 20 hodín som sa snažil nájsť ten správny zvuk. Dave všetko vyhladil a potom čakal celé veky, pretože sa črtala možnosť, že by som mohol prísť s nejakou dobrou skladbou. Sadol som si na podlahu v štúdiu a obklopený hračkami a nástrojmi som premýšľal, čo by som mohol hrať ďalej. Potom za mnou zliezol Dave s otázkou, „to aj dnes večer budeme niečo robiť?“Povedal som mu, „áno.. ale mohol by tu niekto zapnúť svetlo? Už sa vážne počúram!““

The Head On The Door – 1985
„Cítil som sa šťastný, pretože som to všetko zvládol. To preto, že predtým sa moje potreby vždy stretali s nespokojnosťou so všetkým, čo som urobil a mnohé sa zmenilo aj s dobrými personálnymi zmenami v kapele. Skladby na tomto albume spolu fungovali a ja som pocítil správnosť všetkých svojich rozhodnutí. Po tom, čo som stretol množstvo úplne sračkových ľudí, po smiešnej sume predaných albumov, som nedokázal pochopiť, ako to, že sme mohli tak dlho chybiť a „krachovať“. Ak by sa nám album nepodaril, tak by som sa už vážne venoval niečomu inému. Ale album zaznamenal úspech a zrazu všetko, čo sme urobili predtým stúplo na svojej cene. Zrazu z nás bola dôležitá skupina.“

Kiss Me Kiss Me Kiss Me – 1989
„No, keď sme boli vo Francúzsku, tak som rozbil auto a takmer všetkých zabil. Boli sme v aute zakliesnení a cítil som benzín. Už som si aj myslel, že vybuchneme, pretože Simon mal v rukách zapálenú cigaretu, ja som bol v parádnom šoku a neschopný pohybu. Keby sme to neprežili, tak by sme nezažili našu popularitu v Amerike, čo bolo dosť divné a myslím, že Mascisova verzia „Just Like Heaven“ to len potvrdila.“

Disintegration – 1989
„Toto je jedna vážne excelentná nahrávka, hoci si myslím, že pri jej nahrávaní som bol trochu perfekcionista a až príliš deprimovaný. Mal som úplne vážnu a jasnú prestavu o celom albume, ale vôbec som sa netrápil s mojim zámermi oboznámiť ostatných. Moja chyba. Dnes to už vysvetliť dokážem a tak ostatní môžu veľmi ľahko zistiť, či som zišiel zo stanovenej cesty alebo nie. Tvrdím, že som úplný fanatik a všetko chcem mať po kontrolou, lenže udržanie absolútnej kontroly je ako udržať ortuť – virtuálne to možno je.“

Wish / Show – 1992/1993
„To bola doslova labutia pieseň vtedajšej zostavy The Cure, ktorá sa udržala pokope takmer celú dekádu. Záležitosti ako „Show“ – live LP vydaná následne po „Wish“ – ukázali skupinu v absolútnej forme a na vrchole. Nakoniec, keď sa ľudia postupne rozhodli odísť… dnes to už môžem povedať, vtedy sme dosiahli veľmi nebezpečný bod, kedy sme už všetci vedeli čo kto bude hrať alebo povie… nič nemuselo byť vyslovené nahlas.“

Wild Mood Swings – 1996
„Úprimne môžem vyhlásiť, že toto bol náš najlepší a najucelenejší album, aký sme dovtedy nahrali. Mali sme novú zostavu, odložili sme bokom metódy, s ktorými sme boli zžití, zo všetkých vecí súvisiacich s bytím v The Cure som zobral len tie najlepšie a ostatných sa zbavil. Ostatne, vždy som naše posledné práce pokladal za lepšie ako všetky tie predtým. Nahrávanie „Wild Mood Swing“ bolo pre mňa najlepším rokom môjho života, takže album je jeho šťastným koncom.“

zdroj: curenews 20, www.thecure.com