DISINTEGRATION – MEMORIES (ROGER O´DONNELL) – III.

Mal som zvláštnu požiadavku zaradiť sekciu týkajúcu sa natáčania videi k albumu, tak ju zaraďujem sem. Pár rokov dozadu som sa dostal do kontaktu Richardom Earlom, umeleckým režisérom väčšiny videii The Cure, tak som ho požiadal, aby zosumarizoval jeho spomienky na natáčanie…

Začal som počas 1980-tych rokov pracovať s režisérom Timom Popem ako čistý fanúšik hudby, tešiac sa z jeho typickej kreativity vo svete filmu a videa. S Timom bola tvorba vizualizovaných predstáv pre tie krátkometrážne filmy náramne vzrušujúca, hlavne proces pretavovania nápadov do filmového formátu.

Videá, ktoré sme v tej dobe vytvorili pre The Cure boli stelesnením ich štýlu. Vedel som to od momentu, čo som mal telefonát od Tima v znení „bude ďalšia filmovačka s The Cure“ budúci víkend alebo tak nejako a že to bude uspokojivo intenzívne a kreatívne. Celý proces obyčajne začínal doručením kazety s nahrávkou The Cure, jej počúvaním a snažením sa pochopiť atmosféru skladby. A keďže som bol rovesníkom The Cure, je jasné, že som bol ich veľkým fanúšikom. Som veľmi rád, že moja účasť v tvorba filmových obrazov len utužila moju lásku k tým skladbám až do dnešných dní.

Takže, pár hodín po tom, čom som si vypočul po prvýkrát novú skladbu, som si mal s Timom rozobrať jeho predstavy, ktoré mal nachystané pre filmovačku. Od toho momentu sme začali stavať celý príbeh / filmové prvky, ktoré by sme mohli spracovať, začali sa jednoducho rodiť ambície, ktoré sa pretvoria do štvorminútového filmu. Na konci dňa som už mal hotové náčrty prvých vizualizácii, ktoré sa stali základom scenára, takže si aj ostatní mohli pozrieť naše nápady.

Vnímal som materiál The Cure ako niečo drahocenné a snažil som sa čo najlepšie odzrkadliť atmosféru hudby tak, ako som ju chápal ja. Pre mňa ako dizajnéra to bolo niečo ako keď umelec pracuje s médiom tvorby filmu, celé to bol s Timom rýdzo kreatívny proces a situácia nám umožňovala ovládnuť predstavitosť ako nikdy predtým. Do všetkých filmov s The Cure sme dali všetko, čo sme dať mohli a keď sa na to pozerám s odstupom času, vyzerá to ako skvele odvedená práca, no samozrejme, že sa mi od začiatku do konca ťažko hľadá moment, kedy som si ten nával kreativity uvedomoval. Stálo to veľa námahy vliať Timovi aj moju predstavivosť, trochu ovplyvnenú finančným a časovým rozpočtom, keďže aj tieto položky sú pre filmovanie potrebné. Takže od toho zasiatia umeleckej kreativity som začal dávať celému koncept formu, snažil sa prichádzať s jasnými odpoveďami na všetky praktické problémy súvisiace s tesármi, maliarmi, sochármi, montérmi, kulisármi, ľuďmi od špeciálnych efektov a tak ďalej. Jednoducho všetko, čo bolo potrebné pre nakrúcanie v časovom horizonte niekoľkých dní.

Takže, o pár veľmi dlhých dní neskôr sme mohli dokončiť v Londýne celú filmovú scénu a pre mňa to bolo po prvýkrát, čo som sa mohol aspoň na sekundu zastaviť, nabrať dych a pozrieť sa s odstupom, čo sme urobili. Mohol už prísť aj Tim a začať premýšľať o svojej ďalšej práci. Nasledovalo osvetlenie, želal som si, aby som to mohol všetko nastaviť sám, pretože som mal omnoho lepšie vizuálne znalosti v tomto smere ako ktokoľvek iný z technikov, no a konečne mohli prísť aj „chlapci“, tak kapelu oslovovali ľudia z produkcie. Od toho momentu sa celé natáčanie rozbehlo, technici začali svoju prácu a kapela bola pripravená na svoju prezentáciu pred kamerou.

Jednoducho popísané to, čo inak trvalo počas dňa niekoľko hodín, počas ktorých sa z dňa stala noc a aj počas noci sme pracovali s kamerami, osvetlením, kulisami, špeciálnymi efektmi… Mnohým ľuďom sme pripravili búrlivé, hektické momenty, prípadne strávili dlhé hodiny čakania na ďalší záber, aby to bolo všetko dokonalé.

„Lullaby“ bol skvelý kreatívny film, pri ktorom sa využilo množstvo inovatívnych filmových techník a hlavne sme si užili pri tom kopec srandy súvisiacej s mejkapom Roberta Smitha. Samozrejme sme pri tom strávili niekoľko nocí, ale nakoniec to vyzeralo skvele. Ešte vždy, keď klip zhliadnem v telke, tak cítim v sebe hrdosť.

Richard Earl pri filmovaní klipu „Lovesong“

Klip k „Lovesong“ sa opäť točil v Londýne a myslím, že celá filmovačka zabrala niekoľko dní, hlavne pre vystavanie jaskyne s expanzívnou penou, plastíkami, maľbami a ostatnými bežnými vecami. Neskôr prišlo naplnenie vodou, pre vytvorenie efektov kvapľov a podobne. Pamätám si, ako som nakúpil niekoľko smiešnych ponožiek a porozvesoval ich po jaskyni, keďže ponožky sa stali našim bežným motívom vo videách The Cure. Tim miloval tieto typické filmové/Cure odkazy. Potom už prišli na rad ďalší technici, maskéri, kostyméri, dovalila sa celá produkcia, čiže ľudia, s ktorými sme nasledujúcich pár dní trávili čas v spoločných priestoroch. Po nich už mohla prísť kapela, dostať sa do nálady a zahrať svoju úlohu. Robert si myslel, že Tim prichystal všetko tak, aby to natáčanie zvládal lepšie, no my sme sa sústredili viac na film a aby to všetko vyšlo.

Keď som mal ďalší telefonát ohľadne videa k „Pictures Of You“, bolo mi povedané, že sa bude fimovať v Glencoe, v Škótsku. Pre mňa to okrem bežnej produkcie znamenalo naviac sťahovanie na sever a zháňanie paliem. No jasné.. typický Tim!
Zopár paliem som našiel, k tomu ďalšie rekvizity a snažil sa zistiť, ako to všetko prichystať za jediný deň bez ďalších zbytočných príprav. Nakoniec som to nechal na logistiku, všetko naložil na kamión, prepravil to z Londýna do Glasgowa vďaka rekvizitárovi Royovi.

Na druhý deň sa do Glencoe dopravil celý filmový štáb. S Timom sme sa vydali na prieskum a našli vhodné miesto pre filmovú scénu, ktorá ale v ten deň nebola pokrytá snehom. Ešte aj údolie bola samá ozvena. Myslím, že sa to nedalo nevšimnúť. Vďaka vybratej lokalite som musel rekvizity náležite v kamióne upevniť a všetko riadne zorganizovať. To boli ešte časy bez mobilnej siete. Potom späť do hotela, skontrolovať, či je tam všetko v poriadku…

Ako zvyčajne sme mali všetko prichystané na nasledujúci deň a vstávať sa muselo veľmi skoro. To z dôvodu, že sme museli filmovať za bieleho dňa, čo si samozrejme vyžadovalo nachystať techniku čo najskôr, ako to len šlo, aby bolo všetko do príchodu kapely pripravené…

Takže v nasledujúce ráno snežilo… paráda…a aj keď sme vedeli, že to trochu sťaží situáciu, dalo to filmu inú, zvláštnu dimenziu. Priamo na pľaci to s počasím nebola žiadna sranda, bojovali sme s víchricou v údolí, mali sme čo robiť, aby palmy stáli, kulisy sa nám neustále rúcali, no keď som neskôr videl toho polárneho medveďa ako si popíja kávu, tak som trochu ustúpil a uvedomil si práve tú zábavnú stránku toho všetkého… bizarné!

Počas krátkej občerstvovacej pauzy som mal šancu stráviť pár minút s Royom (spoznal som ho ešte v umeleckej škole v Camberwell pár rokov dozadu a spolu sme pracovali na viacerých videách The Cure) a trochu absorbovať magickosť Glencoe zasypaného snehom. Ešte stále dokážem precítiť tú studenú vlhkosť, ktorej som vtedy nedokázal odolať. Obaja sme stáli potichu po kolená v snehu, čumeli na údolie a cítili všetky tie duše, ktoré tam zahynuli v 17.storočí počas veľkej bitky.

Späť k práci, kapela teda vystupovala v snehu, za silného vetra s palmami v pozadí. Robili sme, čo sme mohli, kapela bola veľmi stoická, bojovali sme s padajúcimi svetlami a zabalili sme to s príchodom tmy. Po tom, čo sme všetko upratali a vyčistili sme každý pobrali domov svojou cestou… ale to je iný príbeh.

Možno dnes ľutujem, že som vtedy nemal čas poznať kapelu lepšie, nedozvedel sa viac o celom procese tvorby ich hudby. Bol som vtedy vážne do hudby zažratý, hlavne do na život bohatej hudby The Cure, no v tom čase sa môj život točil aj okolo sveta televíznych reklám a filmu. Musím však povedať, že žiadna z tých ostatných vecí mi nedala takú umeleckú a kreatívnu odmenu ako vizuálne pretlmočenie úžasnej hudby The Cure.

Richard Earl

Paul Cox, dlhoročný fotograf The Cure pri filmovaní „Lovesong“

V tej dobe boli videá veľmi nákladnou honosnou záležitosťou, ktoré si vyžiadali hodiny a hodiny filmovania a editácie. Robert s Timom mali pre videoklip „Lullaby“ úžasné nápady, ktoré boli veľmi drahé, no zároveň mali v pláne natočiť zarovno s tým veľmi lacné video k „Fascination Street“. Myslím, že sa natáčali hneď po sebe a využili ten istý rozpočet.

Klip k „Fascination Street“ bola vlastne live filmovačka, pre ktorú sme zahrali skladbu v starej elektrárni v iužnom Londýne. Rozložili sme aparatúru, niekoľkokrát skladbu zahrali, použili veľa dymu, no a pri editácii sa využilo niekoľko efektov. Boli k dispozícii dve verzie, pamätám sa, že keď sme si to po prvýkrát pozreli, tak mal Robert pocit, že som na obrazovke až príliš často (ha ha ha), tak sa to poslalo na editáciu opäť a bol som vystrihnutý. Voľne je dostupná aj pôvodná verzia, takže si ma môžete vychutnať v plnej kráse!

„Lullaby“, to už bola obria produkcia a filmovalo sa niekde v Londýne, neviem si spomenúť na presné miesto, a zaujímalo sa o to toľko ľudí, že MTV natočila dokonca dokument o nakrúcaní. Celé video sa točí okolo Roberta, ako aj sekvencii snov, no a my ostatní sme hrali vojačikov, ktorí sa z času na čas objavili v krátkom zábere. Boli tam vtáky požierajúce pavúky, Robert bol dokonca vtiahnutý do tlamy obrieho pavúka, čo mi trochu zaváňalo sexualitou a keď sa to točilo po prvýkrát, tak som zo srandy zreval „je to chlapec!“. Jasné, že všetci vybuchli smiechom. Pamätám sa, že som bol dosť opitý a do kamery MTV som vysvetľovať, ako sa pripravuje anglický sendvič so slaninou. Nikdy som ten dokument nevidel, čo je asi len dobre, pretože si myslím, že je to dosť trápne!

V nasledujúcom roku vyhral klip k „Lullaby“ cenu Brit Awards, čo bolo vlastne moje posledné vystúpenie s kapelou predtým, ako som sa k nej opätovne pripojil v roku 1995. Myslím, že to bolo vážne dobré video, typické pre 80-te roky, typicky Cure-ovské a typické pre MTV.

Na ďalšie video neboli žiadne plány, no keď vyšiel single „Lovesong“ a v Spojených štátoch sa mu darilo, k tomu sme mali prestávku medzi európskou a americkou časťou turné, boli sme takpovediac prinútení nastúpiť do štúdia a natočiť to. Každý bol pre to podráždený, nik z nás tú skladbu nemal rád, nechcel, aby bola vydaná na singly a k tomu bolo voľno pre nás veľmi drahocenné. Pôvodne sa malo točiť v úžasných jaskyniach Cheddar Gorge na západe Anglicka, no samozrejme nám nedali povolenie a nechceli, aby im to tam pošliapala banda čudne vyzerajúcich ľudí, takže jaskyne boli vytvorené v londýnskom štúdiu. Umelecký režisér Richard odviedol skvelú prácu a všetko to polo vytvorené z polystyrénu a sadry. Jeden zo stalagmitov mám v mojom štúdiu dodnes. Najlepšie na tom bolo, že na rozdiel od ostatných som ja mal vlastnú jaskyňu a po tom, čo urobili so mnou zábery som mohol odísť! Myslím, že sa video vydarilo a patrí k ďalším trumfom Tima Popea.

Roger pri filmovaní videa „Lovesong“, 1989, Foto: Bruno Brunning

Biris pri filmovaní videa „Lovesong“

Takmer som zabudol na „Pictures Of You“, asi som si to vymazal z pamäti, pretože mám na to zlé spomienky. Myslím, že to bolo filmované dávno po skončení turné v januári 1990. Atmosféra v skupine bola príšerná, medzi Simonom a Borisom to vrelo a neskôr sa to prenieslo na mňa. Bolo tam veľa príšerností, hlavne tých osobných. Zobral som do Škótska svoju priateľku Leslie, no bol som jediný, takže to bolo dosť čudné. Vyrazili sme deň predtým vlakom, bola to dlhá cesta. Tuším sa točilo v Glencoe a štastie pre Tima, že v deň filmovania snežilo a nemuselo sa nič rušiť. V ten deň niekto dokonca v tých horách zahynul. Mrzlo, bolo odporne a filmovalo sa celé hodiny. Bruno sa válal okolo v kostýme polárneho medveďa a bol asi jediný, komu nebola zima. Natočilo sa aj zopár ďalších záberov, ako sme tlačilo van zapadnutý v snehu, skúšali „Hello I Love You“ pre chystaný špeciálny album vydavateľstva Electra. Veci sa vyvinuli až tak zle, že Simon nakoniec v tej skladbe ani nehral.

The Pictures Of You natáčanie v Glencoe, Škótsko 1990, Foto: Richard Earl

Takže všetci usadený v snehu sme pred akýmisi palmami v tom mraze hrali skladbu stále dokola a popíjali brandy. Zosiľnovače sme mali napájané batériami a hrali tú skladbu naživo, myslím, že to tak trochu aj vo videu počuť. V nasledujúci deň sme sa pokúšali dostať domov, ale celú Britániu sužovala masívna búrka a dostali sme myslím len do Birminghamu. No, skutočne na ten výlet nemám dobré spomienky a pre mňa to bol začiatok konca. Nerobil som z toho drámu a odhliadnúc od toho všetkého, som si po štyroch mesiacoch zbalil veci do auta a odišiel preč.

Odpovede na otázky fanúšikov:

Aké klávesy boli použité počas nahrávania a následného turné?
Klávesov, samplov a modulov bolo naozaj veľa a tu je zoznam toho, čo sme použili v štúdiu:
Mirage Sampler
Prophet 2002 Sampler
Emulator E2 Sampler
Emulator E3 Sampler
Akai S612 Sampler

Moog Mini Moog Model D Synthesizer
Roland JX8P Synthesizer
Arp Solina String Machine

Bosendorfer Grand Piano

na pódiu:

Yamaha mother keyboard with weighted action
Roland JX8P
Korg M1
Midi Step Midi foot controller
rack vrátane číťačky diskov Oberheim, ktorá zvládala sample Prophet, Mirage and Emulator

Moja klávesová zostava na Dodger štadióne v LA 1989

Či sme vedeli, že nahrávame historický album a či bolo zložité hrať nové skladby naživo?
Nie, ako som sa už veľakrát zmienil, nemali sme o tom ani potuchy, bol to pre nás iba ďalší album The Cure. Skladby z albumu neboli zložité v koncertnom prevedení, no niektoré staršie skladby s početnými partami znamenali pre jedny klávesy skutočnú výzvu. Boli tam veľké tlaky na moju osobu, aby som to zvládol sám, a Boris s Paulom boli neústupčivý ohľadne odmietnutia prizvania Perryho do kapely. To sa samozrejme po mojom odchode zo skupiny zmenilo.

Homesick?
Pôvodným autorom je samozrejme Lol, hoci vždy sa Robert vždy nahnevane vyhrážal, že ju z albumu vyradí. Akordy sa v porovnaní s pôvodným Lolovým demom trochu zmenili, ale so Simonom sme tú skladbu prearanžovali a v jednu noc opití vlastne celú prepísali. Piáno a bassové party boli záležitosťou improvizácie, čo nám následne v štúdiu narobilo veľké problémy. Nemyslím si, že finálna verzia je tak dobrá, ako keď sme skladbu hrali po prvýkrát, ale má k nej blízko. Trilogy verzia bola ešte zložitejšia, keďže od čias, čo som ju hral naposledy som sa posunul už niekam inam a bolo obtiažne sa opäť do toho dostať.

Zostavenie skladieb do albumového poradia?
Nakoniec nebola z určitého dôvodu použitá iba jedna skladba, Paulova „Another Delirious Night“, ktorej pracovný názov bol „Can´t Talk Now Busy“. Som si istý, že sa svojho vydania v budúcom roku dočká, doposiaľ ju nik nepočul. Robert je ten, kto vyberá skladby a zostavuje setlist albumu, v tých časoch sa o tom neviedla žiadna diskusia. Nemyslím si, že sa niekomu páčila „Lovesong“ a boli sme sklamaní, že sa „Last Dance“ nedostala na vynilovú edíciu, no bola na CD.

Simonov klobúk?
Vždy sme sa rozprávali o tom, že sa dáme všetci ostrihať. Nápad tkvel v tom, že sa všetci ostriháme pred začatím nahrávania (ha ha ha). Nakoniec som bol jediný, kto to urobil. Myslím, že potom sa Simon opil na Štedrý večer 1988 a ostrihal si vlasy. Neviem si spomenúť, či mu liezli vlasy na nervy aj za triezva, ale potom už nosil šatku a klobúk počas celého turné a na každé fotografovanie.

Gothická kapela?
Myslím, že jediný, komu toto označenie vždy vadilo, bol Robert. Ja som si to nevšímal a na druhej strane bolo to tvrdenie dosť ťažko spochybniteľné, nie? Aj keby The Cure takou kapelou neboli, publikum gothické určite mali.

Strata Lola?
Myslím, že potom, čo odišiel, nastala v kapele veľká úľava, hoci čo si pamätám, zavládlo následne veľké znepokojenie, kto ho nahradí, myslím na pozícii obetného baránka a ventilu skupiny. Kapele v žiadnom smere nechýbal, stával sa smiešny a smutný. Nakoniec nik oficiálne jeho úlohu obetného baránka neprevzal a to možno viedlo k neznesiteľnému napätiu vo vnútri kapely počas Prayer Tour.

Alkohol a drogy?
Čo sa mňa týka, tak som len pil, či ostatní brali drogy, to komentovať nebudem.

Nálada?
Vždy príjemne štastná a veselá, po celý čas sa veľa žartovalo…

Vzácne chvíle?
Hranie sóla na piáne v „Prayers For Rain“.

Zvuk?
Skladby sa vyvíjali prirodzene, no vždy sa začali skvelým nápadom, aké by mali asi byť, takže veľké zmeny sa nekonali, teda až na „Homesick“.

Komponovanie
Každého demá boli dokončené so všetkým, čo má skladba mať. Čiže ak som predstavil „Fear Of Ghosts“, tak boli v deme už party pre bicie, bassu a klávesy. Nik nekomponoval nové party pre skladbu toho druhého. Simon skomponoval „Lovesong“ a jeho demo znie rovnako, ako finálna verzia, takisto skomponoval „The Same Deep Water As You“ a „Untitled“. Musím ešte presne pozrieť, kto ktorú skladbu skomponoval.
Nevládla tam žiadna represívna atmosféra, hoci sa The Cure považovali za Robertovu kapelu, nik to nikdy nespochybňoval a v rámci tejto štruktúry aj pracoval. Vždy sa na to jedno smerovanie šomralo a hundralo o tom, že niekto odíde, no nikdy sa nič také nestalo, každý je jednoducho robil svoju prácu. Mne sa taká práca, kde bol šéf s jasnou víziou, veľmi páčila.

Inšpirácie?
Robert mi nikdy o svojich textoch nerozprával, nemám ani potuchy, čo ho viedlo k napísaniu tých skladieb a čudné možno je, že som sa ho na to nikdy nespýtal. Pre mňa to vyznievalo veľmi osobne a v tom čase zasa medzi nami nevládlo také priateľstvo, že by som sa s ním šiel niekam prejsť a spýtal sa „tak o čom to celé je?“…

Plainsong?
Áno, nádherná pieseň, hlavne ak hráte na klávesy. Miloval som tú skladbu naživo, neuveriteľný pocit začiatku koncertu v mojom a Borisovom podaní.

Opäť Lol?
Áno, bolo pre mňa veľmi nepohodlné prevziať post niekoho iného, kto na to jednoducho nemal a bol v kapele od jej začiatku. Ale na druhej strane to bola jeho chyba, nik ho k pitiu nenútil, teda moment, áno, boli sme to my (ha ha ha)… Nikdy som sa ho „nebál“, on nebol ten typ človeka…
Ako som už povedal, nedá sa to opísať, tá šikana bola stále horšia a bohužiaľ, ja som bol toho takisto súčasťou. Veľmi je mi to ľúto, ale bola to pevná súčasť kultúry kapely, bolo veľmi ťažké sa toho nezúčastniť. Pán mušacích krídel…

Postavenie „Disintegration“?
Ako sa dá porovnávať jeden typ hudby s druhou, prípade jedna skupina skladieb s inou? Podľa mňa je to úžasná kolekcia piesní kapely na vrchole kreativity a schopnosti vystupovania. Živá prezentácia tých skladieb je vždy lepšia, ako ich štúdiová podoba, v čo som vždy veril. Kapela bola v tom období na pódiu úchvatná. Smutné ale bolo, že po koncertoch sotva spolu tí ľudia hovorili, v zákulisí to bolo čosi príšerné.

Tretie kolo?
Hudobne možno áno, citovo som si nie istý. Život má ale dosť divný zvyk sa často opakovať, nie?

Obľúbené?
Nemôžem hovoriť za ostatných, dokonca sa s nimi nerozprávam, takže sa ich nemôžem spýtať… Ale tie moje sú „Last Dance“ a „Prayers For Rain“.

Počúvanie?
Nemyslím si, že niekto z nás počúval niečo iné vtedy, keď sme pracovali na albume. Keď komponujem, veľmi zriedka počúvam niečo ine.

Príbehy opantané sexom?
Ha ha ha… nie, každý z nás mal stabilný vzťah.

Umieráčik?
Osobne si myslím, že každá kapela dosiahne raz hranicu v tom, čo chce povedať, možno The Cure naplnili svoju kvótu? Možno je čas vyraziť úplne iným smerom? Ja osobne som nikdy nevidel význam v hraní a nahrávaní stále tých istých skladieb.

Prayer Tour?
O tom tu nechcem písať, pretože toto nie je o turné, možno niekedy inokedy.

„Disintegration“ ako môj prvý album?
Áno, bol to skutočne môj prvý skutočný album v kapele, ktorého som sa zúčastnil v celej jeho dĺžke a keď o tom trochu premýšľate, tak je to aj trochu choré, nie? Miloval som každú strávenú minútu nahrávania, zbožňoval som byť riadený Robertom, takisto hrať s Borisom a Simonom. Celé to bolo úžasné…
Áno, cítil som sa ako právoplatný člen skupiny, bol som klávesák, robil som si svoju prácu a mal som to rád. Nie som si istý, či som niekedy použil demo skomponované pre The Cure aj pre niečo iné, keďže sú dosť špecifické. Bol som užasnutý, že niektoré moje skladby boli vôbec použité, zbožňujem zvuk „Fear Of Ghosts“ ako aj spôsob, akým sa spracovala, ktorý nemá ďaleko od svojho začiatku.

Obal?
Myslím, že som to už ozrejmil vyššie a nemyslím si, že niekde bolo publikované, že sa viedli okolo neho menšie spory a že šlo o tradičný manéver Paula a Andyho, aby sa použil ich návrh. Nechcem ich za to viniť, obal bol ok, ale bola to nahrávka kapely a je trochu na hanbu, že tam dali Robertovu tvár.

Tričko?
Robert nám povedal, aby sme si na fotografovanie priniesli farebné tričká, takže sme si predtým s Borisom vyrazili na nákup (ha ha ha). Nevedeli sme nájsť nič vhodné, iba tie hlúpe tričká s kvetinami. Stále ich mám, mám všetko!

Vyhadzov?
Ok, aj keď sa to netýka „Disintegration“, odpoviem. Odišiel som zo skupiny v roku 1990. Nebol som vyhodený, ani k tomu prinútený, tie dôvody boli zložitejšie, ale malo to čo dočinenia so Simonom. Mám ho rád a už sme si odpustili všetko to, čo sa medzi nami stalo. Bol som vtedy veľmi nešťastný…

V máji 2005 mi po tom, čo som dostal e-mail, Robert zavolal. Ešte predtým som sa musel inou cestou dopátrať, že už ku kapele nepatrím. Ak by som nebol vyhodený, odišiel by som, bolo tam niekoľko vecí, ktoré by ma k tomu donútili, napr. vystúpenie na Live8 v Paríži, TV záležitosť s Korn, ale to je už o niečom inom…

Dave Allen?
Dave mal na všetko enormný vplyv a Robert rešpektoval jeho názory tak, ako nikdy nikoho. Dave má v sebe veľmi inteligentnú kreatívnu silu a pracovať s ním bola čistá radosť. Stál sa inštrumentálnym zvukom The Cure a myslím, že jeho vplyv odvtedy kapele veľmi chýba.

Untitled?
Túto skladbu skomponoval Simon a ja som v nej jednoducho zahral klávesové party. Simon je inak veľmi dobrý v komponovaní klávesových partov, ja zasa v tých bassových (ha ha ha). Asi by sme sa mali vymeniť.

Doposiaľ nevydané?
Iba jediná skladba nebola nikdy použitá. Paulova „Another Delirious Night“ a som si istý, že sa objaví v edícii nachystanej pre rok 2010.

Požiar?
Všetci sme boli na večeri v jedálni a Robertovi sa nič nepodarilo zachrániť, všetko zhorelo. Ale zrejme to tak nebolo, ako ste sa už mohli dočítať.

Moje demá?
Mal som pripravenú hodinu hudby, vrátane skladby, v ktorej som spieval! Nikdy som ich nepoužil pre nič iné a pochybujem, že sa tak niekedy stane, keďže sú to 20 rokov staré záležitosti a jedine ak by som už nebol schopný skomponovať nič nové, tak sa k tomu možno vrátim (?).

Fascination Street
Áno, bol som v New Orleans v roku 1987 a myslím, že tá skladba je presne o tom. Robert mal zoznam možných názvov ulíc a my sme si vybrali „Fascination“.

Prayer Tour, prečo som letel lietadlom?
Ok, táto otázka prišla skôr a možno som mal začať práve ňou. V polovici turné za nami prišli naše manželky a priateľky, čo už bolo dosť ľudí. Mali sme možnosť buď ísť dvoma autobusmi alebo ak dvaja ľudia pôjdu lietadlom, tak sa ušetria peniaze za druhý bus. Súhlasil som s lietadlom, tak ako aj Paul, lenže on si to potom rozmyslel a to potom vyzeralo, akoby som nechcel cestovať s kapelou, čo nie je vôbec pravda. Na turné sa udialo kopec svinstiev a v každej minúte sme mali pocit, že to môže všetko skolabovať, ale to je už iný príbeh a dosť smutný…

Videá?
Tie palmy nie sú skutočné, bolo to snímané v Škótsku a viem, že tam palmy nerastú (ha ha ha). Jaskyne z „Lovesong“ boli postavené v štúdiu, keďže sme nedostali povolenie na filmovanie v skutočných jaskyniach.

Top Of The Pops?
Všetci sme milovali TOTPs, bola to britská inštitúcia a znamenalo to, že vaše nahrávky sa predávajú. Mali sme množstvo problémov s Robertovým mejkapom v „Lullaby“, kvôli ktorému sme skoro nevystúpili, ale nakoniec nám to umožnili a Roberta z blízka radšej nesnímali. Režisér si myslel, že by ľudí len vystrašil! Žeby v BBC nemali radi The Cure? To si nemyslím (ha ha ha).

AK BY SA U VÁS V SÚVISLOSTI S TÝMTO OBJAVILI NEJAKÉ OTÁZKY, NAPÍŠTE MI EMAIL A JA UROBÍM VŠETKO PRE TO, ABY SOM VÁM ODPOVEDAL.

Poďakovanie: špeciálne poďakovanie patrí Craigovi Parkerovi z Chain Of Flowers za otázky fanúšikov, dodanie konceptu a doplňujúce otázky. Brunovu Brunningovi ďakujem za fotografie a jeho spomienky. Dave Allenovi za odpovede na niektoré technické otázky. Bretovi Grahamovi za niektoré detailné informácie. Robertovi za požiadanie o hranie a spoluprácu na tejto úžasnej nahrávke a každému, kto má radosť z tohto albumu počas celých 20 rokov, ako aj každému, pre koho tak veľa znamená.

Fotografie: Niektoré fotografie nečlenov skupiny, ako aj štábu boli upravené, aby sa zachovalo ich súkromie. Ostatné neupravené fotografie už boli predtým dostupné cez internet.

Dištancovanie: Mal by som upozorniť, a je to očividné, že ide o moje osobné spomienky, tak ako si pamätám, že sa to stalo. Je jasné, že ak postavíte do miestnosti štyroch ľudí a spýtate sa ich na spoločnú skúsenosť, každý z nich to opíše inak. V tomto prípade to nie je inak a ostatní zúčastnení v tomto projekte majú vlastné veľké osobnosti a názory. Som si istý, že s niektorými vecami, ak nie so všetkým, by nemuseli súhlasiť. Môžem len povedať, že toto všetko je úprimné a všetko si pamätám presne tak, ako sa to stalo.

Legálnosť: Táto webová stránka a jej obsah je vlastníctvom Rogera O´Donnella. Akákoľvek kópia obsahu bude považovaná za porušenie autorských práv a akékoľvek zasahovanie do textu bude stíhané dostupnými prostriedkami. Nekopírujte a nelinkujte túto stránku, pokiaľ Vám nedám na to povolenie.

Autor: Roger O´Donnell

Preklad: monghi. S e-mailovým súhlasom autora originálu.