Schecter UltraCure
„Podľa mňa znie táto gitara úplne fantasticky. Niektorých ľudí zrejme odradí jej veľkosť, ale aj vďaka tomu má taký hutný zvuk.“
Toto sú slová Roberta Smitha z The Cure, ktorý sa s nami porozprával o jeho novej gitare vyrobenej na objednávku a mal k nej určite viac dôvodov, ako jeden. Treba však povedať, že v popise zvuku UltraCure Smith vôbec nepreháňal. Aj keď nie je elektrická, je táto gitara rozmerná a ľahko ovládateľná. Doslova cítite strunové vibrácie, ktoré priam vyžarujú z jej masívnej mahagónovej dosky ako vlnky v rybníku.
Nápad na vznik UltraCure gitary pramenil v Smithovej túžbe po gitare, ktorá by nahradila dutú Gibsonku a Gretsches, ktoré zvykol používať. „Samozrejme, mal som gitaru z limitovanej série Gibson Chet Atkins, ktorú som si zadovážil v 1980-tych rokoch, ktorá mi slúžila k tejto novej gitare ako merítko, pretože zbožňujem, ako znie a ako sa mi na nej hrá,“ vysvetľuje.
Smith bol takisto veľkým fanúšikom gitár Schecter, takže bolo úplne prirodzené, že si na splnenie svojho sna vybral práve túto firmu z Hollywoodu.
„Vždy sa mi páčila gitara Schecter Ultra,“ komentuje Smith. „Môj gitarový technik bol vždy zo mňa frustrovaný, pretože chcel, aby som používal moje „archívne“ gitary, no ja som vždy preferoval hrať na Schecter gitare. Tvar hrdla UltraCure zodpovedá štandardu Ultra, ktorý zbožňujem, pretože nie je príliš dlhý. Požadoval som 24-zárezové hrdlo, pretože presne také mi vyhovuje. Vedel som o tom, že predlaktie hrdla nejde dohromady so súzvukom, keď máte 24 zárezov, no keďže ja používam premostenie, tak som si s tým nelámal hlavu. Chlapci zo Schecteru boli prekvapení, a obávali sa, že 24-zárezové hrdlo nebude vyzerať dobre v porovnaní s proporciou tela gitary, tak som jednoducho zväčšoval jeho tvar do momentu, kým to vizuálne neladilo. Mal som k dispozícií maketu gitary, nakreslil som na ňu ovládanie, snímače a struny. Tak som postupne dosiahol tvar, aký som chcel.“
Štíhle, 14″ dlhé hrdlo UltraCure ladí naozaj skvele, a vlieva sa do tela gitary ako roztavené sklo. Zárezy sú tiež výborne urobené, na koncoch nie príliš ostré a pri nízkom nastavení je bzukot minimálny. Perlovo zdobená doska je pevne osadená a je výsledkom Smithovej túžby dosiahnuť charakteristický vzhľad.
„Navrhol som zdobenie, ktoré by dodalo gitare jemno kozmický vzhľad,“ vysvetľuje Smith. „Prvá Schecter-ka vyrobená špeciálne pre mňa, mala pobodkovanú dosku, čo sa mi zdalo až príliš okaté. Dnes sú hviezdy občasnou témou piesní The Cure a skosené mesiace tomu dodávajú krásny kozmický nádych. Mám rád veľké zdobenie, pretože niekedy počas vystúpenia potrebujem bleskovým pohľadom zistiť, kde sa presne na hrdle nachádzam. Na hrote hrdla som aj tentoraz chcel biele bodky, a to aj preto, že niekedy je na ňom tmavé perly dosť problém vidieť.“
Masívny trojvrstvový kryt je starostlivo vyladený, dokonale sedí oproti nepatrne vyvýšenej strednej sekcií. Ovládanie je rovnako prakticky umiestnené s guľovitým zakončením a pákou snímača, takisto navrhnutou Smithom. „Ak si všimnete, tak ovládanie je umiestnené v línií pravoúhleho trojuholníka,“ opisuje Smith. „To bolo pre mňa takisto dôležité. Prejavilo sa to hlavne v štúdiu, kde som s tým vôbec nestrácal čas, možno som sa mal ešte viac pohrať s tým guľovitým zakončením. Ale som veľmi spokojný s jeho funkčnosťou. Takisto je pre mňa dôležité priamo ovládať hlasitosť, pretože si vždy rád nastavím určitú úroveň, ktorú už počas spevu vôbec nemusím meniť. Nemôžem sa predsa počas vystúpenia hrať s ovládaním.“
Na otázku ohľadne snímačov na UltraCure Smith zareagoval: „Chcel som použiť čosi špeciálne, ale nakoniec som zistil, že sa mi veľmi páči zvuk gitary Ducan ´59s. A hoci sa na trhu objavila v tom istom roku, ako som sa narodil, prišlo mi to veľmi vhodné použiť to aj na túto gitaru.“
Svoj podiel na masívnom a priam „opernom“ zvuku UltraCure má aj „kobylka“ (bridge) od TonePros a struník. „Pôvodne som chcel, aby mala gitara vibrato,“ spomína Smith. „Schecter mi jeden vyrobil s Bigsby. Lenže nakoniec som si uvedomil, že vibrato som využil len v dvoch našich skladbách , takže nakoniec sa zdalo, že by vyzerala lepšie so solídnym struníkom.“
ULTRA zvuk
Zahrať si na UltraCure je zaujímavá skúsenosť, hoci znie poloprázdne, no pôsobí veľmi vľúdne – hlavne vďaka štíhlemu hrdlu a bleskovému nastaveniu. Zvuk má skutočne skvelý, niečo medzi ´64 Fender Super Reverb a mid-´70s 50-watt Marshal. Zvuk Duncan ´59s je dosiahnutý vďaka nevýraznému skresleniu dvoch zosilňovačov, a keď sa pedál zatlačíte pri tomto skreslení trochu viac, bude zvuk ešte viac výraznejší. Premostenie je jednou zo silných stránok UltraCure, dotvára totiž kompaktný celok potrebný k odhaleniu „tromfu“ ukrytému v hrubej vrstve mahagónu. Pretože ovládanie hlasitosti je najbližšie k strunám, môže byť trochu mätúce, ktorý snímač vlastne ovládate, no toto usporiadanie vyvoláva dojem, či Smithovým zámerom nebolo hlavne vybláznenie sa s nastavením kobylky. UltraCure nemá ovládanie farby zvuku, no samostatné ovládanie hlasitosti je vybavené „push-pull“ funkciou, ktorá zlepšuje odozvu. Tým sa dá dosiahnuť množstvo zvukových štruktúr v „dual-pickup“ móde. A v závislosti od nastavení úrovní a či šlapete v jednom alebo v oboch taktoch, máte možnosť využiť rôzne spôsoby prstokladu – od temných jazzových vibrácií, cez sladký R&B temperament až po spektrálne čisté tóny, či mrazivé vŕzganie, hlavne keď pridáte zvuk niektorého zo zosilňovačov. Ak keď už konečne nájdete zvuk presne taký, aký chcete, možete potom na hlavnom ovládači len uberať alebo pridávať hlasitosť.
Navrhnutá podľa potrieb jedného z najzáhandejších rockových gitaristov, je UltraCure jedinečným a špecializovaným nástrojom so vzhľadom, ktorý vo váš buď vyvolá vzrušenie alebo ju okamžite pošlete do čerta. Je to gitara, na ktorej sa skutočne skvele hrá a má svoj jedinečný zvuk. No na druhe strane je to gitara, ktorú by ste, pre jej veľkosť, rozhodne chceli vyskúšať, no zároveň by práve jej veľkosť mohla kdekoho odradiť, jednoducho, vyžaduje si správnu postavu.
zdroj: Guitar Magazine, 01/2006
autor: Art Thompson
foto: Patrick Wong