Po “strastiplnej” ceste slovensko-poľským pohraničím sme sa s Disi a jej bratom konečne 2 hodiny pred začatím koncertu dopravili do Katowíc pred halu Spodek. Organizácia podujatia bola na solidnej úrovni s jedným veľkým nedostatkom – nikde nečapovali pivko. Nie že by to bolo “musené”, veď nikto z nás nie je žiaden pijan, ale každopádne jedno pivečko veci len prospeje… Hala Spodek má zo tridsať rokov, ale myslím že jej nič nechýba. Prístupy do diváckych sektorov boli bezproblémové, akustika tiež dobrá, navyše sme mali miesta na sedenie priamo oproti pódiu, takže nič nám neušlo. Kapacitu by som odhadoval tak na 8 – 10 tisíc hláv.
Podujatie začalo predkapelou 65 Days of Static. Kľudne by sa mohli premenovať na “30 minutes of we-wanna-bore-you-to-death”. Nečakajte od nich viac ako 30 minút inštrumentálnej holej zvukovej steny. Mal som dojem, že kapela pred publikom iba rutinne precvičuje stupnice. Namiesto tejto predkapely si odskočte na to spomínané preventívne pivko (ak ho, pravda, čapujú).
Takmer presne o 20.00 sa z reproduktorov ozvala “Tape”. Začínalo to ako večer splnených želaní, netušili sme aka smršť sa na nás valí…
Kompletný playlist určite poznáte, ale uvediem ho kvôli prehľadnosti:
Hlavný set:
Tape, Open, Fascination Street, Alt.End, The Walk, The End Of The World, Lovesong, A Letter To Elise, To Wish Impossible Things, Pictures Of You, Lullaby, From The Edge Of The Deep Green Sea, Hot Hot Hot!!!, Please Project, Push, How Beautiful You Are, InBetween Days, Just Like Heaven, A Boy I Never Knew, Shake Dog Shake, Never Enough, Wrong Number, Signal To Noise, One Hundred Years, End
Prvý prídavok: At Night, M, Play For Today, A Forest
Druhý prídavok: Three Imaginary Boys, Fire In Cairo, Boys Don´t Cry,Jumping Someone Else´s Train, Grinding Halt, 10:15 Saturday Night, Killing An Arab
Tretí prídavok: Why Can´t I Be You?
Ako vidíte, kapela valila jeden rockový vypalovák za druhým. Pri súčasnej zostave si to páni naozaj môžu dovoliť, vlastne nástrojové zloženie k rockovej show priam zvádza. Robert s publikom medzi skladbami pomerne živo komunikoval a sem tam si aj pobehal. Zvuk bol fantastický. Dominovala mu Simonova basa a Robertov vokál. Škoda ze Porlovo povestné sólo v FTEOTDGS nebolo dobre nazvučené. Nuž a inak perfektne hrajúci Jason by mal už konečne vymeniť biciu súpravu (alebo zvukára?). Osobne som mal pocit, že bicie predkapely boli nazvučené oveľa čistejšie, zvuk Jasonovho kopáku sa dal sotva vytušiť. A to je škoda. Nevadí, rytmiku rezal Simon!
Hoci som bol doteraz odporcom používania backing tape, musím povedať, že som počas koncertu rýchlo zmenil názor. Pásku je počuť a zvuku kapely pridáva na dynamike. Myslím, že po tejto stránke kapela našla vhodný kompromis za chýbajúce klávesy. Obzvlášť vynikajúco pasujú ruchy a elektronické perkusie z pásky, ktoré počuť v skladbách The Walk, The End Of The World a Push.
Ako som už naznačil v nadpise, z koncertu mám mimoriadne zmiešané pocity. Keďže ide o radové turné, očakával som, že odoznejú aj ťaživejšie skladby. Namiesto toho nás tri hodiny drvil festivalový uragán. Hlavný set bol ku koncu už aj trosku unavujúci. Všetko v rýchlom tempe…
Bavil som sa skvele, ale niečo mi chýbalo. Myslím, že koncertu chýbala hĺbka, ktorá je pre The Cure inak typická. Nezachránili to ani inak skvelé To Wish Impossible Things a A Boy I Never Knew.
Pre mňa najsilnejšie momenty večera:
Tape – lebo lepší nástup nepoznám
The Walk – lebo zbozňujem verziu z Mixed up a kapela ju teraz hrá vo veľmi podobne razantnom strihu vďaka použitiu pásky
The End Of The World – opäť nové zvuky z pásky a opäť príjemné prekvapenie. Až doteraz som ju nemal rád, ale nová úprava jej sakra pristane
A Letter To Elise, To Wish Impossible Things – klasiky, na ktoré som čakal a prišli… v Elise sa Porlovi podarilo vyčariť nádherný zvuk pre inak klavesovy part, Impossilbe Things mala trošku nezvládnutý náastup, ale veď ona by bola skvelá aj a capella…
From The Edge Of The Deep Green Sea – mám ju skrátka rád. Tentoraz znela rovnako ako na DVD Festival 2005, žiaľ Porlove sólo nebolo dobre nazvučené a zaniklo v hluku
Hot Hot Hot!!! – gitarový riff, ktorý struhol Porl, je úžasnýy, pohltí vás!
Push – pre mňa veľké prekvapenie. Nemám ju rád, ale perkusie z pásky ju náramne oživili! Najtanečnejšia vec aká večer odznela.
A Boy I Never Knew – nádherná, silná. Dokonale nazvučená. Asi najsilnejší moment koncertu. Čo na tom, že znie akoby vyšla na Bloodflowers…
At Night, M, A Forest, Three Imaginary Boys, Fire In Cairo, Killing An Arab – staré odrhovačky, ktoré Vás však vďaka Simonovej base znova chytia.
Osobne som bol sklamaný ako vyzneli tieto skladby:
Lullaby – súčasná verzia mi skrátka pri všetkej snahe pripadá ako nevydarené reggae
How Beautiful You Are – myslím, že tu ani Porlova gitarová mágia nestačí. Čo takto zobrať do ruky akordeón? Hehe, to by bola pecka!
Never Enough, Wrong Number, Signal To Noise – moje ozubené, no žiaľ vyzneli trošku hlucho
Kapela hrala presne tri hodiny. Kolujú dohady, prečo bol posledný prídavok obmedzený na jednu skladbu. Osobne sa domnievam, že tretí prídavok vôbec nebol v pláne, nakoľko akcia podľa indícií zrejme mala končiť o 23.00 (o takomto čase údajne v Katowiciach musia končiť podujatia, aj parking bol strážený len do jedenástej).
Dúfal som teda v niečo iné, dostal som nečakané. Osobne by som bol rád, keby kapela hrala viac pomalých a temnejších vecí. Skrátka na turné hrať dojáky pre skalných a rockové hopsandy šetriť na festivaly. No, uvidím koncom tyždňa vo Viedni… …
Boris