Kariéra The Cure, posiata rôznymi fámami, klebetami a odporom na jednej strane a oddanou zbožňovanosťou na strane druhej vyvrcholila 12.4.2000 o 20,00 hod v Pražskej Paegas Aréne. Už niekoľko článkov na túto tému bolo napísaných. Všetky v jednom duchu. Depresia, melanchólia, smútok, smrť, morbídnosť, ponurosť, zúfalstvo. Je to naozaj pravda, alebo len klamný prvý dojem z koncertu?
Pravdou je, že niektoré texty Roberta Smitha sú charakteristické depresiou a smútkom, ale melodická gitarová hudba im dodáva úmernosť a vcelku pôsobia príjemne. Veď spievať len o láske a medziľudských vzťahoch, ktoré sú perfektné a ideálne by bolo smiešne. Bolo by to, akoby sme si dali na oči ružové okuliare a svet videli dokonalý.
Už niekoľko koncertov skupiny The Cure som absolvovala. Tak ako Praha 1996 a Brno 1998 bola aj Praha 2000 predstavením, na ktoré sa vždy oplatí prísť. Dokonalé osvetlenie celého koncertu bolo perfektným doplnením vynikajúcich výkonov. Samotný spev Roberta Smitha, ktorý bez vokálov dokázal zaspievať nespočetné množstvo piesní v celku 2 hod a 45 min, je obdivuhodný. Celý koncert som dokázala vnímať ako super predstavenie s piesňami, ktoré majú náročné texty a vynikajúcu gitarovú hudbu so zakomponovanými klávesmi. Robert Smith dokázal spojiť gitary a klávesy do jedného celku a tým vytvoriť perfektné skladby. Pre nezainteresovaného človeka, môžu ľudia na koncerte vyzerať ako „sektársky oddaní vyznávač“ /ako ich nazvali v jednom článku/, ale to sa mi zdá smiešne. Akoby celý koncert bol stretnutie „sekty The Cure“. A pritom vôbec neviem a ani netuším, žeby som bola členkou akejkoľvek sekty alebo zoskupenia.
Súčasťou koncertu bolo otrasné zistenie, že počas vystúpenia niekto spáchal na toalete samovraždu. Dávať do súvislosti samovraždu s hudbou skupiny The Cure, sa mi zdá prinajmenšom len ťaženie médií, alebo zjednodušovanie problémov. Myslím si, že zdravý a inteligentný človek sa nepôjde odstreliť na toaletu počas koncertu. Nech to bolo akokoľvek, ale viem, že hudba The Cure nevyzýva ľudí, aby spáchali samovraždu a nijako k tomu ani neprispieva. Myslím si, že človek, ktorý spácha samovraždu, musí mať na to iné, pádnejšie dôvody. Človek, ktorý to urobil, mohol to urobiť kdekoľvek a kedykoľvek. To, že sa to stalo počas koncertu skupiny The Cure, mohla byť a ja som presvedčená, že aj bola náhoda.
A aký mám celkový dojem z koncertu? Môžem vám povedať, že jedinečný, neopísateľný zážitok, na ktorý sa len tak nezabúda. Atmosféra? Príjemná. Fanúšikovia? Vnímala som ich ako ľudí, ktorí si prišli vypočuť náročnú hudbu a po každej piesni odmeňovali kapelu hlasným potleskom. Tri hodiny smútku? (názov jedného článku o koncerte) Tri hodiny perfektnej atmosféry a nálady. Tri hodiny profesionálneho prístupu členov kapely a ich tímu. Tri hodiny skvelej hudby. Žiadny smútok, melanchólia alebo depresia. Tri hodiny nezabudnuteľného predstavenia.
Zuzana