Object – Subway Song – Foxy Lady – Meathook
So What? – Fire In Cairo – It´s Not You – Tree Imaginary Boys
* * *
preklad: Martin Kubuš
* * *
Sobota večer
po dvadsiatej druhej pätnásť,
a kohútik kvapčí zas,
svetlo ako v Las Vegas,
a ja si len tak vysedávam
na dne kuchynského dresu,
kým kohútik kvapčí zas …
Kvap, kvap, kvap, kvap, kvap, kvap, kvap, kvap.
Čakám, čakám,
že zazvoní telefón
a kladiem si otázku,
kde sa toľko zdržala.
Včerajší deň oplakávam,
kým kohútik kvapčí zas …
Kvap, kvap, kvap, kvap, kvap, kvap, kvap…
Rovnaké je všetko stále, rovnaké len zase raz.
Sami spolu v izbe,
sedíme bok po boku,
kŕmim Ťa len falošnými
replikami.
Presnosť, presnosť, ach, tá presnosť!
Pozeraj mi do očí,
obaja sa usmievame.
Dalo by sa Ťa aj zabiť –
nemusím sa ani snažiť.
Presnosť, presnosť, ach, tá presnosť!
Celé dni ju treba cibriť,
lebo presný treba vždy biť.
Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi… (kto presnejší je na celej zemi?)
Chýbalo by svetlo mnohým,
nie je tu však ani nohy,
nepadne tu ani slovo,
však tu nie je ani nohy,
ani Mini, ani Volvo,
však tu nie je ani nohy,
potraviny došli už,
ani žena, ani muž …
Vôbec ma to
neláka –
celoplošná odstávka!
Všetkých dneska priláka
celoplošná odstávka.
Zdalo by sa ticho mnohým,
nie je tu však ani nohy,
štikače či hodiny,
ani človek jediný!
Minuli sa pokuty,
nik tu nie podkutý,
ani ja tu nie som vlastne,
žiadni ľudia, ciga hasne.
Vôbec ma to
neláka –
celoplošná odstávka!
Všetkých dneska priláka
celoplošná odstávka.
Tak spomaľ,
spomaľ,
dnes tu nie je ani nohy,
spomaľ, spomaľ,
odstávku dnes majú mnohí…
Slnko zvoľna vychádza
v ďalší bežný nový deň,
chladne nebo na východ
a vodovky farbia zimu
len v šedivých odtieňoch.
Niečo ma tu stále drží
v stave dákej hypnózy.
A tak zízam do okna,
zízam, zízam do okna,
čakám, až deň odíde,
a vodovky farbia zimu
len v šedivých odtieňoch.
Vzrušuješ ma, to Ti poviem,
okále a nôžky po zem.
Nič mi ale nepovedz,
Tvoje lži ma netrápia –
v mojich očiach si len vec.
Úsmev vraví, že máš v hlave,
štýlovo ma zvádzaš stále,
pretvárku však prekuknem,
kraviny mi nepovedz –
v mojich očiach si len vec.
Ale vlastne nevadí,
nulovo tu namietam,
lebo je mi celkom fuk,
že ma chytáš práve … tam.
Dobre vedz, že si len vec!
Ako na to, dobre vieš,
chcem Ťa, keď Ťa vidím tiež,
že si pery oblizneš,
nechcem sa však zaviazať,
neskúšaj ma držať, vedz –
v mojich očiach si len vec.
Ale vlastne nevadí,
nulovo tu namietam,
lebo je mi celkom fuk,
že ma chytáš práve … tam.
Dobre vedz, že si len vec,
v mojich očiach iba vec,
obyčajná, prostá vec.
O polnoci cez podchod
domov mieri istá dáma,
pokúša sa nerozbehnúť,
cíti však, že nie je sama,
za ňou, v tesnom závese,
doznievajú čiesi kroky,
obzrieť sa však neznesie!
Obzri sa už! No ty koki!
Potvorka si, dobre vieš, koľko sŕdc si polámala,
o láskaní veľa vieš, sladká si a vrtká, malá.
Domov Teba chcem si vziať,
nemienim Ti ublížiť,
musíš byť už celá moja,
iba moja, celá moja.
Vidím, mieriš na scénu, moja drahá líštička,
z Teba chcem sa postaviť a zavrieskať, maličká!
Plné zuby mám ja zas
a vzal som si do hlavy,
že nebudem márniť čas,
drahocenný voľný čas, musíš byť už celá moja,
iba moja, celá moja.
Plné zuby mám ja zas
a vzal som si do hlavy, že nebudem márniť čas,
drahocenný voľný čas,
musíš byť už celá moja, iba moja, celá moja.
Skočil som si do mäsiarne
a tam vravím, naložte mi kopu mäsa,
kopu mäsa, ale riadne!
To mi dajte, povedal som a ukázal na biftek.
Zdá sa, že ten pohladí mi
aj maškrtný jazýček.
Získal si ma, poviem tak, u mäsiara veľký hák.
A mäsiar bol
vlastne žena,
zavesil ma na svoj hák,
získal si ma, aby nie –
tak vyzerá na bitúnku
naozajstné umenie.
Získal si ma, poviem tak, u mäsiara veľký hák.
Keď srdce hák zakúsi,
hák ma trhá na kusy,
vytrháva vnútornosti,
darmo sa však teraz zlostím,
nedá sa mi len tak ujsť,
pred mäsiarskym hákom ujsť.
Aha, aká akcia –
pre pravého cukrára dekoračná súprava.
Aj posýpku môže sypať iba za tri libry tridsať,
odolať už nepôjde, lacnejšia než v obchode!
Volajte, veď koláč s tortou zaslúžia si úpravu –
ušetríte až dve libry za tú profi súpravu!
Ja by som tu nemal byť,
čo však koho do toho?
Ale vedz, že dodnes nikto,
nikto Ťa tu nenahradil,
nikto Ťa tu nenahradil.
Náš výrobok obsahuje:
otočný stojan;
dvadsaťcentimetrové cukrárenské vrecko;
šesť vysokokvalitných hrotov a adaptér;
tridsaťpäťcentimetrové cukrárenské vrecko;
tri zadky s rozličnými hrotmi.
Vypíšte si objednávkový kupón
a zašlite k nám ešte dnes!
A keby si vedela,
že Ťa tu nič nenahradí,
a keby si mala rozum,
nebolelo by Ťa srdce!
Ale čo dnes koho do toho!
Čo sa dnes dá urobiť?
Čo akože, čo má byť?!
Objednajte ihneď, svižne,
dodávka
už o tri týždne,
platí len do konca roka (prečo asi, lebo medveď) –
devätnásť i sedem, deväť.
Cukrárenský priemysel!
Keď som Ti už povedal,
to, čo som si pomyslel …!
Nechcel by som od Teba,
aby si tu predstierala, na jednotu v láske hrala,
a popritom celý čas …
Na klamstvá už zabudni
a tú bolesť odpusť mi,
veď celý svet ľúbiť zvykol …
A, aby som nezabudol –
boli by sme šťastní stále …
Čo sa už dá robiť ale?!
Záväzne si objednávam cukrárenské súpravy,
číslo vkladám, kupónik …
Cukrárik som ako nik!
Čo však koho do toho?
Čo akože, čo má byť?!
Pomaly tá modrá bledne,
a údolie, čo sa dá nájsť na východe na mape,
zachytáva slabé slnko, čo o chvíľu zakape.
A potom sem príde noc,
ticho vie byť čierne moc,
a v bazéne v zrkadle
osamelé vidno miesto –
schádzame sa tamto isto.
Ešte vidím Tvoju hlavu
v lúčiacom sa svite zory,
iskra v očiach prežiari tmu,
len čo do nej pohľad vnorí.
Tvoje oči ako oheň,
ako požiar v Egypte,
plápolá Ti v očiach plameň,
ako požiar v Egypte.
Karmínový závoj plynie,
hodvábne sa vlnia boky,
ako na ne kladiem ruky.
Opuchnuté pery šepcú
moje meno, takže zháram,
do náručia berieš si ma,
nezhoríš mi celá hádam,
lebo horíš ako oheň, ako požiar v Egypte,
potom teplo vyparí sa, konštatujem neskryte.
Vo vzduchu už láska visí a tvári sa zvlnene,
časom ale vytratí sa a čoskoro vybledne.
Ale horíš ako oheň, ako požiar v Egypte …
Ale horíš ako oheň, ako požiar v Egypte,
horíš, blčíš ako požiar, čo plápolá v Egypte.
Horíš, blčíš ako požiar,
vyžaruješ krásne svetlo,
ako požiar v Egypte,
horíš, blčíš ako požiar,
konštatujem neskryte,
horíš blčíš ako požiar,
ako požiar v Egypte.
S úsmevom tak nakladáš,
akoby sa chystal z módy,
hábmi túžiš hodiť iskru,
vášeň hasíš v mozgu vody.
Lásku nosíš v čačke-mačke
kolo krku, ozaj tak,
čo ma vždycky pobáda,
vzrušuje vždy, paráda,
nesmiem si však nikdy zložiť ten svoj dlhý baloňák.
Ponevierať sa už nechcem,
chcelo by to novú, vieš?
Síce neviem,
ktorú vlastne,
Ty to ale nebudeš!
Nebaví ma počúvať furt
tú otázku osobnú.
Jediný som Tebe, dokým
neukončíš sezónu.
K vražde sa aj uchýlim,
kebyže mám alibi,
rukolapné, neváham,
Ty sa iba schuti smeješ,
nerozumieš úvahám.
Ponevierať sa už nechcem,
chcelo by to novú, vieš?
Síce neviem,
ktorú vlastne,
Ty to ale nebudeš!
Ty to isto nebudeš!
Síce neviem, ktorú vlastne,
Ty to isto nebudeš!
Prechádzam sa po záhrade
len v šľapajach svojho tieňa,
vidím, svetlo zhasili si,
nikto nie je doma asi.
A tam, kde sa sochy tiesnia,
mihá sa tam stále čosi.
Hľadím, zízam, čo to, viem ja?
Nemôžeš mi pomôcť, prosím?
A tak iba oči privriem
a silno sa zachytím,
desím sa, čo ráno príde,
v čakaní na zajtrajšok,
ktorý nikdy nenadíde.
A hlboko v duši cítim
iba veľkú prázdnotu –
traja chlapci nereálni,
nenechá noc viacej tu.
Prešmyknúť sa dvermi chcem,
srdce čujem z predsiene,
kde mi bije dookola,
prichádza to v ozvene,
všetko v hlave počujem,
hore schodmi putujem,
vidím čudo, také čosi,
schody za mnou miznú asi …
Nemôžeš mi pomôcť, prosím?
A tak iba oči privriem
a silno sa zachytím,
desím sa, čo ráno príde,
v čakaní na zajtrajšok,
ktorý nikdy nenadíde.
A hlboko v duši cítim
iba veľkú prázdnotu –
traja chlapci nereálni,
nenechá noc viacej tu,
spievajú mi v spánku večne …
Mesiac, ten Ti zmení názor,
pripomínam milej slečne.
V popraskanom zrkadle,
bez pohybu stojím predsa,
pred zrkadlom, v spálni vidím,
niečí odraz spoza pleca.
Nik iný tu nie je ale,
hoci šepot do ticha
odzadu sa blíži stále a vraví len také čosi:
Nemôžeš mi pomôcť, prosím?
Nemôžeš mi pomôcť, prosím?