Príbeh The Cure

Všetko to začalo v roku 1976, kedy v Crawley Robert Smith (vokály, gitara) spolu so svojim spolužiakmi, Michaelom Dempseym (bassa), Lolom Tolhurstom (bicie) a miestnym gitaristom Porlom Thompsonom, založil Easy Cure. Od samotného začiatku začali komponovať a nahrávať demá vlastných skladieb a počas celého roka 1977 koncertovali po Južnom Anglicku, čím k sebe prilákali zástup fanúšikov. V roku 1978 zmizol spolu so slovkom „easy“ z názvu skupiny aj Porl Thompson, a nedočkavé trio, teraz známe po jednoduchým názvom The Cure, veľmi rýchlo podpísalo zmluvu s Chrisom Parrym pre jeho nový label Fiction.

V máji 1979 vydali svoj debut „Three Imaginary Boys“, ktorý sa stretol s nadšeným ohlasom kritiky a počas intenzívneho koncertovania po celej Veľkej Británií boli vydané single „Boys Don´t Cry“ a „Jumping Someone Else´s Train“. Na konci toho istého roka skupinu opustil Michael Dempsey a k The Cure sa pripojili Simon Gallup (bassgitara) a Matthieu Hartley (klávesy). Začiatkom nasledujúceho roka sa štvorica pustila do bádania temnejšej stránky Robertovho komponovania, čoho výsledkom bola minimalistická klasika, album „Seventeen Seconds“, spolu s prvým, dobre zamýšľaným hitovým singlom „A Forest“.

Po následnom intenzívnom svetovom turné skupinu opustil aj Matthieu a začiatkom roka 1981 zostávajúce trio nahralo smutno-atmosferický album s názvom „Faith“, ktorý obsahoval ďalší úspešný singel, „Primary“. V zápätí sa skupina vydala na druhý globálny výlet pod názvom „The Picture Tour“, počas ktorého vydali nealbumový singel „Charlotte Sometimes“. V roku 1982 sa The Cure opäť vrátili do štúdia a ich stúpajúca nechutná fascinácia zúfalstvom a úpadkom vyvrcholila nekompromisným zvukovým útokom albumu „Pornography“. Nasledovalo ďalšie intenzívne a nekonečné turné, po ktorého skončení vyšiel singel „Hanging Garden“ a v tom istom období skupinu opustil Simon.

Po všetkých extrémnych excesoch sa Robert rozhodol pre zmenu a rozhodol sa opäť pre návrat k popu. Oživení The Cure, teraz už duo, vydali svoj prvý skutočný tanečný singel, lacnú „Let´s Go To Bed“ a počas filmovania rovnomenného videoklipu nadviazali priateľstvo s režisérom Timom Popem. Skupina pokračovala aj v roku 1983, tentoraz so super elektronickou tanečnou záležitosťou „The Walk“, ktorú nasledovala šialená napodobenina jazzu v podobe „The Lovecats“. V roku 1984 nahrali The Cure album „The Top“, podivný halucinogénny mix, ktorý obsahoval aj nákazlivý psychedelický singel „The Caterpillar“. Svetové turné „Top Tour“ predstavilo skupinu v päťčlennom zložení, ktoré okrem Roberta a Lola dopĺňali Andy Anderson (bicie), Phil Thornalley (bassgitara) a navrátilec Porl Thompson (gitara).

Nový zvuk The Cure bol navždy zvečnený na živom albume „Concert“. Na konci turné opustili skupinu nečakane Andy s Philom a títo boli nahradení Borisom Williamsom (bicie) a znovunavrátilcom Simonom Gallupom (bassgitara). Znovureinkarnovaná zostava začala spolu pracovať v roku 1985 na albume „The Head On The Door“ s veľmi jasným cieľom, „že niečo z toho vzíde“… geniálny hitový singel „Inbetween Days“ bol nasledovaný ďalšou perlou, „Close To Me“ a následné svetové turné vydláždilo cestu masívnemu úspechu singlovej kolekcie „Standing On The Beach“, vydanej v roku 1986. Nasledujúce leto zastihlo skupinu po prvýkrát v úlohe headlinerov na festivale v Glastonbury a rok početných koncertov a festivalov bol korunovaný koncertným filmom Tima Popeho „The Cure In Orange“.

V roku 1987 priniesli The Cure úžasný dvojalbum, „Kiss Me Kiss Me Kiss Me“, plný extrémych a neobyčajných záležitostí a s príchodom Rogera O´Donnella (klávesy) sa šesťčlenní The Cure rozbehli do sveta s „Kissing Tour“, tešiac sa zo štyroch nových singlov. Nádherne atmosférický album „Disintegration“ sa v demo podobe zrodil už v roku 1988, o rok neskôr sa dočkal svojho vydania a napriek svojej tiesnivej majestátnosti sa dočkal štyroch hitových singlov. V päťčlennej zostave, po odchode Lola Tolhursta, vyrazili na úctyhodné „Prayer Tour“, z ktorého najvydarenejšie vystúpenia boli zachytené na ďalšom živom albume „Entreat“.

Začiatkom roka 1990 skupinu opustil Roger O´Donnell, ktorého miesto nahradil dlhoročný priateľ skupiny, Perry Bamonte, v tom čase iba pre sériu vystúpení v rámci európskych hudovných festivalov, ktorá v sebe zahŕňala aj druhé „headline“ vystúpenie v Glastonbury. O rok neskôr skupina vydala album „Mixed Up“, ktorý podporovali remixované single „Never Enough“, „Close To Me“ a „A Forest“. V tom istom roku The Cure získali trochu oneskorené uznanie na domácej pôde v podobe ceny Brit Award v kategórií „Najlepšia britská skupina“.

Rok 1992 – The Cure nahrávajú „Wish“, silne heterogénny, rôznorodý, gitarovo ladený album, oslavovaný ako ich najlepší dovtedajší počin. Priniesol so sebou tri vydarené hitové single a skvotné „Wish Tour“, ktoré album nasledovalo, bolo beznádejne vypredané po celom svete. Energia jednotlivých koncertov sa stala inšpiráciou hneď pre dva živé albumy, „Paris“ a „Show“ (1993). Bezprostredne po skončení turné však skupinu opúšťa gitarista Porl Thompson (tentoraz s úsmevom!) a opäť ako hviezdna štvorica, uzatvárajú The Cure XFM ‚Great Xpectations Show‘ v londýnskom Finsbury Park-u, v lete 1993. V tomto zložení prispeli aj so skladbou „Burn“ na soundtrack filmu „The Crow“ a pre tributový album Jimimu Hendrixovi nahrali skladbu „Purple Haze“.

Zbaliť kufre sa v roku 1994 rozhodol aj Boris Williams. O pár mesiacov neskôr, začiatkom roka 1995, jeho miesto za bicími zastúpil Jason Cooper a v tom istom roku sa ku skupine opäť pripojil klávesák Roger O´Donnell. Práce na ďalšom albume spestrilo aj nahrávanie skladby „Dredd Song“ pre film „Judge Dredd“, ako aj nahratie coververzie Bowieho „Young Americans“ pre kompilačný XFM album a v lete toho istého roka si skupina dopriala niekoľko vystúpení v rámci európskych hudobných festivalov, vrátane účasti na 25. ročníku festivalu v Glastonbury. O rok neskôr sa na trhu objavuje album „Wild Mood Swings“ a okamžite sa po celom svete umiestňuje v Top 10 rebríčku predávaných albumov. Bezprostredne po jeho vydaní sa The Cure vydávajú opäť na turné, tentokrát na svoje najdlhšie v histórií („The Swing tour“) a z albumu vychádzajú celkovo štyri single.

O rok neskôr, v roku 1997, sa na trhu objavuje nasledovník singlovej a video kompilácie „Standing On The Beach“, – „Galore“ a nasledujúci rok sa The Cure venujú viac štúdiovým projektom – nahrali skladbu „More Than This“ pre soundtrack k filmu „X Files“ a Robert prepožičal svoj hlas jeho kreslenej karikatúre v jednej z častí seriálu „South Park“. Rok 1999 zastihol skupinu v štúdiu, kde kompletne dokončili a zmixovali ich dovtedajší najlepší štúdiový album, nominovaný na cenu Grammy, „Bloodflowers“. S jeho vydaním v roku 2000 The Cure odštartovali masívne svetové „Dream Tour“, ktoré počas deviatich mesiacov zhliadlo viac ako milión fanúšikov.

Rok 2001 so sebou priniesol dlhoočakávaný album „Greatest Hits“, obsahujúci najpredávanejšie single v histórií The Cure, spolu s dvoma novými skladbami – trúchlivú „Cut Here“ a temperamentný duet so Safron, „Just Say Yes“. V tom istom roku The Cure končia po 23 úspešných rokoch spoluprácu s Fiction Records.

Leto roku 2002 strávili The Cure koncertovaním na početných európskych festivaloch, po ktorých nasledovalo skúšanie pre dve špeciálne novembrové noci v berlínskej hale Tempodrom, kde fanúšikom predviedli všetky skladby z albumov „Pornography“, „Disintegration“ a „Bloodflowers“, vrátane prídavkov! Obe noci boli v Hi-Def videoformáte nafilmované 12-timi kamerami a v podobe DVD „Trilogy“ vydané v roku 2003, ako úvodná kapitola nového príbehu The Cure – skupina totiž podpísala kontrakt na tri štúdiové albumy s labelom Geffen.

Rok 2004 začal vydaním 4-cd box setu všetkých b-strán singlov a rarít, „Join The Dots“, ktorú v zápätí nasledoval s nadšením prijatý nový album „The Cure“, s následným, veľmi úspešným, svetovým turné. O rok neskôr však skupinu opúšťajú Perry Bamonte a Roger O´Donnell a k The Cure sa po tretí krát vracia Porl Thompson. Nové kvarteto debutuje v júli 2005 na globálnom podujatí Live8 v Paríži, po ktorom nasledovalo osem festivalových vystúpení v Európe. V tomto období Robert skompiloval bonusové disky prvých štyroch albumov The Cure („Three Imaginary Boys“, „Seventeen Seconds“, „Faith“ a „Pornography“), ktoré sa v podobe DeLuxe edícií dočkali svojich reedícií. Rovnaký osud čaká všetky štúdiové albumy skupiny. Krátko po londýnskom vystúpení skupiny v rámci týždňa „Teenage Cancer Trust Shows“ (01/04/2006) započala skupina práce na chystanom trinástom štúdiovom albume. V auguste toho istého roka došlo vydaniu ďalšieho balíka remastrov albumov The Cure („The Top“, „The Head On The Door“ a „Kiss Me Kiss Me Kiss Me“), spolu s DeLuxe edíciou albumu projektu The Glove, „Blue Sunshine“. V tom období už mali The Cure v štúdiu dokončených 30 nových skladieb… V novebri 2006 sa vydania dočkal aj DVD záznam z festivalových vystúpení skupiny, „Festival 2005“, ktorý pri svojej dĺžke 155 min. vo zvukovom formáte 5.1 obsahuje 30 skladieb v live prevedení nafilmovaných ako pódiovými festivalovými kamerami, tak aj fanúšikmi svojim domácimi kamerami.

Jar 2007 zastihla The Cure v štúdiu, kde pokračovali na 33 nových skladbách prichystaných na ich očakávaný dvojalbum. No v júli a auguste si dali pauzu a odohrali niekoľko koncertov.

Prvú časť turné „The Cure 4 Tour 2007-2008“, ktorú tvorilo desať koncertov, odštartovala skupina 27.júla v úlohe headinerov festivalu Fuji Rock v Japonsku, kde skupina koncertovala po prvýkrát od roku 1984 a odkiaľ koncertovo prevalcovala Hong Kong, Singapúr, Austráliu a Nový Zéland. V októbri sa skupina predstavila v San Franciscu ako headliner tamojšieho Download Festivalu a za ním nasledovali tri divoké noci v Mexico City, v The Palacio De Los Deportes, pred ktorými stihli vystúpiť v rámci odovzdávania cien MTV Latin America.

Vo februári 2008 The Cure odštartovali šnúru 23 koncertov v rámci európskej časti „The 4 Tour“ a v máji vydali singel „The Only One“, prvý zo štvorice singlov, ktoré vyšli vždy 13-teho v štyroch po sebe nasledujúcich mesiacoch. Počas americkej časti turné, ktoré pozostávalo z 27-mich zastávok, tak postupne vyšli ďalšie single, „Freakshow“, „Sleep When I´m Dead“ a „The Perfect Boy“. Každý z nich dosiahol prvú priečku rebríčku Billboard. Dokonca v jeden augustový týždeň sa všetky štyri single ocitli v americkej Top20-ke najpredávanejších singlov! V septembri sa na trhu objavila EP „Hypnagogic States“, pozostávajúca z remixov všetkých 4 spomenutých singlov, o ktoré sa postarali mladší umelci ako Gerard Way (My Chemical Romance), Pete Wentz & Patrick Stump (Fall Out Boy), Jade Puget (AFI) a 30 Seconds To Mars. K tejto zábave sa pripojili aj predskokani 4 Tour, 65 Days Of Statics, ktorí zremixovali všetky štyri single do jedinej skladby. Celý výťažok z predaja EP poputoval na konto Medzinárodného Červeného kríža.

Radikálny krokom sa The Cure rozhodli nový album „4:13 Dream“ odprezentovať v celej svojej dĺžke, celé dva týždne pred oficiálnym vydaním, na akcií MTV v Ríme, na námestí Piazza San Giovanni, na ktorej sa priamo zúčastnilo 75 000 divákov a vďaka priamemu prenosu MTV Italy vzhliadlo koncert odhadom 200 miliónov ľudí. Reakcie na koncert boli viac než úctyhodné, množstvo fanúšikov prijalo nový album okamžite s veľkým nadšením a považuje ho doslova za klasiku. Rok 2008 ukončili The Cure odohratím „Myspace Secret Show“ koncertu v Los Angeles, v klube Troubadour, a následne doslova nezabudnuteľným ukončením každoročného koncertu „Almost Accoustic Christmas“ rádia KROQ.

Vo februári 2009 si kapela užívala svoju chvíľu slávy udelením ceny magazínu NME, „Godlike Genius“, ktor[ oslávila následnými dvoma londýnskym vystúpeniami v Brixton Academy a O2 Aréne. V apríli toho istého roka nasledoval opätovným návrat na Západné pobrežie USA, kde najskôr odohrali „intímny“ koncert v Pearl Theatre v Las Vegas a o dva dni neskôr Robert s poranenou rukou spolu s ostatnými uzavrel festivalový večer v Coachella Valley. Zbytok roka vyplnilo niekoľko nezvyčajných hudobných spoluprác, osobných projektov a digitalizácia katalógu The Cure.

V máji 2010 bol vydaný remaster albumu „Disintegration“, s ktorým Robert opäť raz poskytol fanúšikom niekoľko „rarít“ v rámci Deluxe Edície, vrátane nové mixu celého albumu odohratého v Londýne 1989, vydanom ako „Entreat Plus“. Zbytok roka bol vyplnený ďalšími nezvyčajnými spoluprácami, osobnými projektami a pokračovaním na obnove, transfére a digitalizácii celého katalógu kapely…

Máj 2011 zastihol kapelu v Austrálii, kam odleteli kvôli dvom výnimočnými nociam v Sydney House Opere, v rámi Vivid Festivalu. Z prvu plánovaná šou k 30-temu výročiu vydania albumu „Faith“ skončila ako projekt „Reflections“… Najprv ako trio v zložení Robert, Simon a Jason, odohrali The Cure album „Three Imaginary Boys“, následne sa pre set „Seventeen Seconds“ k nim pripojil Roger O´Donnell, a nakoniec na pódium vkročil Lol Tolhurst a po prvýkrát, po 23 rokoch, odohral s The Cure kompletný album „Faith“, vrátane b-strán a singlov. Obe výnimočné noci bol nafilmované pre budúce zamýšľané vydanie na DVD… V septembri kvarteto The Cure hviezdilo na festivale Bestival a toto jedinečné 150 minútové predstavenie bolo prenášané naživo v 3D a neskôr vydané na CD „Bestival live 2011“, z ktorého zisky putujú na kontá charitatívnych organizácii. V novembri odohrala rozšírená zostava The Cure sedem beznádejne vypredaných „Reflections“ koncertov – jeden v Royal Albert Hall v Londýne a po tri v los angelskom Pantages Theatre a Beacon Theatre v New Yorku.

V máji sa k The Cure pripojil gitarista Reeves Gabrels a spolu odohrali turné „SummerCure2012“, ktoré zahŕňalo 19 vystúpení v úlohe headlinera na prestížnych festivaloch, PinkPop počnúc a Eire´s Electric Picnic končiac, vrátane Roskilde, Werchter, Hurricane, po prvýkrát v Rusku na festivale Maxidrom, Les Eurockeenes, Vieilles Charrues, Paleo a Reading & Leeds . Všetky vystúpenia boli nafilmované v rôznych formátoch so zámerom „vydať to všetko niekedy v budúcnosti na DVD“!

V apríli 2013 The Cure odlietajú do Rio De Janeiro, kde štartujú svoje prvé štadiónové latinsko-americké turné, v rámci ktorého koncertne debutujú v Paraguaji, Chile, Peru a v Kolumbii. Zároveň sa po 26-tich rokoch vrátili do Buenos Aires a celé turné zakončili monumentálnym koncertom v Mexiku, kde odohrali 257 minútový koncert s 50 skladbami, oslávili Robertove narodeniny a zažili zemetrasenie s magnitúdou 5,9. Všetkých 9 koncertov turné filmoval Tim Pope… V júli kapela započala 13 koncertné „The Great Circle“ turné, v rámci ktorého sa ako headlineri predstavili na festivaloch Ansan Rock v Južnej Kórei, Fuji Rock v Japonsku, Lollapalooza v Chicagu, Osheaga v Kanade a zavítali aj na Havaj, do Honolulu. V októbri sa počas dvoch víkendov predstavili na festivale Austin City Limits a medzi nimi odohrali koncerty v Monterrey a El Paso. V novembri ukončili The Cure koncertný rok vystúpením na prestížnom Voodoo Festivale v New Orleans…

V marci 2014 odohrali The Cure dva kolosálne koncerty v londýnskej Royal Albert Hall, v rámci každoročnej akcie na podporu organizácie Teenage Cancer Trust, a v máji sa opäť vrátili do Spojených štátov ako headlineri Bottlerock festivalu v Napa Valley. V septembri pre zmenu vystúpili v pozícii headlinerov na severoamerických Riot Festivaloch v Toronte, Chicagu a Denveri a v decembri kapela všetkých prekvapila hosťovaním počas dvoch nocí Briana Coxa a Robina Incesa v ich programe, v Eventim London Apollo , „Christmas Compendium of Reason“. Na rovnakom mieste odohrali následne tri magické „The Top“ koncerty …

Rok 2015 bol plný osobných projektov jednotlivých členov kapely, nečakaných spoluprác a plánovaní nadchádzajúcich akcii …
Po roku bez akýchokoľvek koncertov a kapela vrátila na scénu vo veľkom štýle, v podobne „The Cure World Tour 2016“. To odštartovalo v máji dvoma koncertami v Lakefront Aréne, v New Orleans a kapele predskakovali chalani z The Twilight Sad. The Cure ponúkli viac ako miliónu návštevníkov turné celkovo 87 skladieb, 76 koncertov v 22 krajinách a žiaden zo setlistov sa neopakoval dvakrát!

K vrcholom turné sa zaradili tri po sebe idúce vystúpenia v The Hollywood Bowl, rovnako v Madison Square Garden, koncerty v Austrálii, vystúpenie na Bestivale a hlavne beznádejne vypredané finále v podobe troch decembrových večerov v londýnskej Wembley Aréne, na ktorých sa kapela na pódiu prezentovala s viac ako 9 hodinami hudby dohromady!

Rok 2017 zabralo remixovanie a mastering skvelých archívnych albumov, ako aj písanie a nahrávanie demosnímkov nových skladieb. V podobnom duchu sa niesol aj rok 2018. A apríli sa dočkala opätovného vydania remasterovaná kompilácia „Mixed Up“, ku ktorej Robert nezabudol pribaliť „rarity“ v podobe bonusového cd „Thorn Down“, so 16 novými remixami, ktoré sa stalo súčasťou Deluxe edície „Mixed Up“. V júni sa uskutočnil 25. ročník svetovo presláveného festivalu Meltdown, ktorého kurátorom sa stal Robert Smith. 10 dní, 90 kapiel na šiestich pódiach v londýnskom Soutbank Centre s finále v Royal Albert Hall, kde sa The Cure predstavili ako CURÆTION-25, v špeciálnom programe nazvanom „From There To Here And Back Again“, v rámci ktorého odohrali po dve skladby z každého ich štúdiového albumu, vrátane niekoľkých, doposiaľ nevydaných kúskov.
V júli sa kapela zúčastnila speciálneho podujatia, v rámci série British Summer Time, v londýnskom Hyde Parku, kde si spolu so 65 000-ovým davom fanúšikov pripomenuli 40. výročie ich vôbec prvého koncertu pod názvom The Cure. Bol to úžasný zážitok, všeobecne hodnotený ako jedno z najlepších vystúpení kapely vôbec. Aj toto výnimočné podujatie bolo sfilmované a zvyšok roka strávil Robert jeho editáciou a mixovaním.

Vo februári 2019 zašli The Cure do štúdia (Rockfield Studios) kde nahrali 13 nových skladieb a zároveň sa pripravovali na niečo, z čoho sa vykľul veľmi intenzívny rok. V marci vystúpili v Juhoafrickej republike, vôbec po prvýkrát vo svojej kariére, a následne sa vybrali na výlet do New Yorku, do Barcleys Centra, kde boli Trentom Reznorom konečne uvedení do Rock´n´rollovej Siene slávy! V máji odohrali 5 po sebe idúcich koncertov v austrálskom Sydney, v Opera House, kde z príležitosti 30. výročia vydania albumu „Disintegration“ odohrali album v plnej dĺžke. V júni kapela odštartovala trojmesačný koncertným maratón, ktorý zahŕňal vystúpenia na 25 letných festivaloch, vrátane Pinkpop, Roskilde, Werchter, Rock en Seine and Fuji (tu za Simona zaskakoval jeho syn Eden), po úplne prvýkrát sa predstavili v Srbsku a Rumunsku, po štvrtýkrát sa ako headlineri predstavili na Glastonbury a vo veľkom štýle uzavreli Pasadena DayDream Festival, ktorého bol Robert kurátorom. V septembri sa opäť vrátili do Rockfield štúdií, nahrali 7 nových skladieb a v októbri sa vrátili na americký kontinent, kde sa dvakrát predstavili na Austin City Limits festivale (na druhom koncerte opäť zaskakoval Eden) a medzi týmito vystúpeniami si stihli odskočiť do Mexico City, kde na štadióne Foro Sol odohrali epický trojhodinový koncert s 36 skladbami.

V októbri 2019 sa na trhu objavilo video „40 Live“, pozostávajúci zo záznamov „Curætion-25“ a „Anniversary“. Bez povšimnutia nezostalo ani vynikajúce letné festivalové turné, vďaka ktorému si The Cure odniesli cenu „Best Festival Headliner“, v rámci udeľovania NME Awards 2020 vo febrári, v Londýne. No a v marci … Covid! Zvyšok veľmi horúceho a veľmi čudného roka patril ešte viac neobvyklým spoluprácami, osobným projektom a práci na nových skladbách … A potom …

autor: Tim Brothers
zdroj: www.thecure.com