Q: Prečo nesie kompilácia názov práve „Galore“?
A: Doma mám množstvo útržkov papierov, na ktoré som si napísal nejaké slová alebo kúsky viet, ktoré by mohli byť výstižným titulom. Samotné slovo „Galore“ znamená vlastne „hojnosť“ a mne to prišlo ako vhodný názov.
Q: Prečo si sa rozhodol skompilovať single namiesto výberu vlastných výstižných skladieb?
A: Posledný album, ktorý by mohol výjsť pod názvom The Cure, bude výber toho skutočne najlepšieho, čo vyberiem ja sám. Predtým nič také nebude. Z môjho pohľadu je „Galore“ pokračovaním kompilácie „Standing On A Beach“. Je to iba obyčajná zbierka singlov, ktorá vlastne oslavuje desať rokov hudby a zároveň predznamenáva začiatok novej éry The Cure. Pokiaľ ide o skutočné „Greatest Hits“, tak tento projekt mám vo svojej hlave a bude zložený prevažne z temných skladieb. Bude to zamerané čisto pre skutočných fanúšikov The Cure, hoci mi je jasné, že nahrávacia spoločnosť by radšej preferovala kompiláciu zloženú z prevažne zo starých skladieb, ktorá by sa predávala rozhodne ľahšie. Je pre mňa stále ťažšie a ťažšie presadzovať môj pohľad na vec.
Q: To vážne?
A: Dokonca mám podozrenie, že chceli, aby The Cure navždy skončili, pretože nepredávame toľko nahrávok, koľko bolo plánovaných. Oni chcú jednoducho na všetkom zarobiť čo najviac peňazí. V tomto ich samozrejme chápem. Navyše sú aj frustrovaní, pretože bez môjho zvolenia nemôžu vydať žiadnu „Besf Of…“ záležitosť.
Q: Dá sa povedať, že po toľkých rokoch pôsobiacich v šoubiznize poznáš všetky jeho triky?
A: Som starší ako väčšina ľudí v nahrávacej spoločnosti. V časoch, kedy sme začínali, bolo skutočne možné prepojenie s ľuďmi z labelu, no dnes sa tam každý týždeň objaví nový manažér a títo mladí nevedia absolútne nič o lojalite a čo to slovo vôbec znamená.
Q: Tvoj názor na druhú dekádu The Cure?
A: No, tá „evolúcia“ je rozhodne pomalšia a menšia. Napríklad môj hlas, jeho skutočnú silu som objavil až keď som mal 30. V minulosti som na ňom takmer vôbec nestaval.
Q: Na budúci rok oslavujú The Cure 20 rokov svojej existencie. Chystáte niečo špeciálne?
A: Tak „hmlisto“ som premýšľal o turné v originálnej zostave.
Q: S Lolom?
A: Nie, skôr s nejakým jeho dvojníkom. Predstava našej spolupráce je pre mňa… ťažká. No napriek tomu som si nie istý, či je vôbec správne oslavovať 20-te výročie skupine. Uvidíme…
Q: Vedel si si v začiatkoch vašej činnosti predstaviť vašu budúcnosť?
A: Ohľadne kariéry som nemal vôbec žiadne plány. Pamätám si, že hlavne počas nahrávania albumu „Pornography“ som si veľakrát pomyslel, že to bude naša posledná nahrávka. Veľký úspech sme vtedy nemali a ja osobne som mal pocit, že som povedal už všetko. Dokonca aj po vydaní nášho debutu, ktorý sme mimochodom nahrali za 5 dní, som povedal: „Tak, a hotovo. Teraz si musím nájsť skutočnú prácu, aby sme zarobili dosť peňazí na album ďalší.“ Až po vydaní „Seventeen Seconds“ som si začal našu hudbu skutočne vážiť. Jediné dlhodobé plány som mal v roku 1987, kedy sme nanovo začali podpisovať naše zmluvy. Rozhodli sme sa všetko ukončiť v roku 1999, to budem mať totiž 40 a sám som skutočne zvedavý, či ma to všetko okolo skupiny bude nejako zaujímať. Čím ďalej tým viac mám pocit, že to všetko už iba hrám. No momentálne chcem dokončiť ďalší album, následne nám vyprší zmluva a to nám umožní venovať sa niečomu inému.
Q: Máš už aj nejaký nápad?
A: Viem, že by som rád skomponoval filmový soundtrack, čím by som sa schoval za hudbu samotnú. Nebudem nútený niečo predstierať.
Q: Ako vnímaš fanúšikov, ktorí sa obliekajú ako ty, vlastne ťa kopírujú?
A: Je to pre mňa ťažšie a ťažšie. Pred časom sa pred mojim domom objavili fanúšikovia z Talianska. Z nich som bol až chorý. Musel som s nimi do Londýna, dať si s nimi stretnutie v pube, pretože som nechcel, aby rušili Mary.
Q: Medzi ľuďmi sa povráva, že v časoch príprav albumu „Mixed Up“ ste museli znovu nahrať skladbu „A Forest“, pretože Chris Pary kedysi zničil master pásku.
A: Položil pásky z nahrávania „Seventeen Seconds“ pri svoju práčku a tie sa vďaka jej motoru zničili. Najhoršie na tom je, že spolu s nimi sa zničili aj tri nevydané skladby z toho obdobia.
Q: A čo odpad z albumov „Pornography“ a „Faith“?
A: Z každého z nich sú dve skladby, ktoré sú naozaj dobré, aj keď nekorešpondujú s albumami. Na budúci rok plánujem vydať kompiláciu b-strán a rarít, takže teraz sa zaoberám celým našim archívom. Mám však obavy, že pôjde aj o trojdiskovú záležitosť. Dokonca som objavil veľmi surealistické konverzácie zo štúdia počas nahrávania albumu „Pornography“. Sú to skutočné absurdnosti.
zdroj: Rock´n´Folk, France, 12/1997