Táto britská kapela je presvedčívá z viacerých dôvodov, ktoré sme spoločne rozobrali s jej pôvodným členom, Lawrencom „Lolom“ Tolhurstom. Viac v rozhovore pre notife.com
Robert Smith a Lawrence Tolhurst, pôvodní členovia britskej kapely The Cure, hrali spolu od polovice 1970tych rokov, v zoskupení s názvom Easy Cure. Pre definitívny názov sa však rozhodli až v roku 1978, kedy vydali debutový singel „Killing An Arab“, inšpirovaný poviedkou „Cudzinec“ Alberta Camusa, ktorá bola v tom čase interpretovaná ako popud k islamofóbii.
Jediným koncertom v tomto roku budú The Cure oslavovať svoje 40.výročie vydanie spomenutého singla. Míľniky smerujúce k tejto udalosti sú už stanovené. Jedným z nich je aj londýnsky festival Metldown, ktorého tohtoročným kurátorom sa stal práve Robert Smith. Festival sa uskutoční v Southbank Centre, od 15. do 24.júna. Ako uviedol v oficiálnom prehlásení, „Je mi cťou, a zároveň som plný vzrušenia, že som bol zvolený za kurátora 25. ročníka Meltdown Festivalu. Viac ako tri desiatky mojich najobľúbenejších umelcov – niektorí z najzaujívejších, najinšpiratívnejších a najvplyvnejších umelcov posledných štyroch dekád – zabezpečí, že sa táto desaťdňová extravagancia už teraz stala trhákom tohto leta!“
Tým ďalším mílnikom je festival British Summer Time v londýnskom Hype Parku, v sobotu 7.júla, na ktorom vystúpia samotní The Cure. Kým sa tak stane, tak sa o zábavu postarajú kapely, inšpirované produkciou The Cure: Interpol, Goldfrapp, Editors, Ride, Slowdive a The Twilight Sad. Povedané v skratke: toto si nemôžete nechať újsť!
No a potom je tu aj literárna stránka tejto oslavy. Je ňou kniha „Cured: The Tale Of Two Imaginary Boys“ Lola Tolhursta, ktorá v detailoch rozoberá humánnu a umeleckú stránku jeho priateľstva s Robertom, ktoré sa začalo rodiť v roku 1964, kedy sa ako 5-ročný spoznali v základnej škole v Crawley, v Západnom Sussexe. Kapelu samozrejme založili omnoho neskôr, v časoch, kedy obaja navštevovali Katolícku strednú školu Sv. Wilfrida. Keď sa k nim pridal Michael Demsey, pomenovali svoju kapelu Easy Cure.
Smith s gitarou a spevom, Tolhurst na bicích a Demspey na bassgitare predviedli post-punkový repertoár, ktorý Fiction Records zpropagovali na debutovom albume The Cure, „Three Imaginary Boys“, vydanom v roku 1979. Celý proces vzniku albumu do detailu vyrozprával Tolhurst vo svojej knihe, no podelil sa o niečo aj s nami: „Pravda je taká, že sme boli len unudené decká z predmestia. Potrebovali sme sa venovať niečomu, aby sme z tej nudy unikli. Nemyslím si, že by si niekto z nás vtedy myslel, že by sme mohli byť až tak populárni.“
Či už áno alebo nie, Tolhurst poznamenal, že Británia sa v 1970tych rokoch stále vzpamätávala z II. svetovej vojny a práve z tohto dôvodu, tej povojnovej skromnosti, The Cure dodnes fungujú. V tých depresívnych časoch, z ktorých vzišla Thatcherovej vláda, bola kapela absolútnou spásou. „Bezpochyby nás to stimulovalo,“ povie s nadšením hudobník, ktorý od albumu „The Top“ (1984) zastával v kapele pozíciu klávesáka.
Ako by si vysvetlil tú všestrannosť kapely? Pýtam sa preto, že The Cure boli kedysi považovaní za „goth“ kapelu, no takisto sú označovaní ako popová kapela, plná sviežosti a temperamentu.
Vždy som tvrdil, že nik nemôže od umelca očakávať, že bude tvoriť večne tým istým spôsobom. Menili sme sa, pretože sme pristupovali k hudbe kreatívnym spôsobom, nebrali sme to ako prácu. V tomto smere bol album „Pornography“ vrcholom kapely ako tria. V ňom sme zosumarizovali všetko kreatívne cítenie, ktoré nás zaujímalo, rovnako sme chceli navždy uchovať tú pozoruhodnú emočnú intenzitu.
Ako k tomu vlastne došlo, že si potom prešiel k syntezátorom?
Bolo obdobie, kedy sme The Cure boli vlastne len ja s Robertom. Vtedy nám prišlo prirodzené pridať k našej tvorbe množstvo elektronických nástrojov. Pomohlo nám to v objavovaní. Rovnakým spôsobom sa stal zo mňa spisovateľ. Moja kniha je len dalšou formou objavovania kreativity.
Každý fanúšik z tvrdého jadra stúpencov The Cure si je vedomý dôležitosti Lawrenca Tolhursta v histórii kapely. A vedomý si je toho aj priemerný milovník popovej hudby, pretože smutné rysy tohto hudobníka majú svoje miesto aj vo videografii The Cure, keďže v niektorých klipoch kapely účinkoval Lol ako tanečník a herec. Stačí si na YouTube vyhľadať napr. video k singlu „Let´s Go To Bed“.
Jeho syntezátorový vplyv v dynamike The Cure je však citeľný iba do roku 1989, kedy musel kapelu, pre svoje problémy s alkoholom, opustiť. Tento fakt sa odrazil aj na jeho priateľstve s Robertom Smithom, čo vyvrcholilo súdnym sporom o tantiémy a názov kapely, v roku 1994. Súdne rozhodnutie dopadlo rovnako, ako keď sa do podobného sporu dostal Morrissey s bývalými členmi The Smiths – totálna prehra. No na rozdiel od Mozza je Tolhurst dnes šťastný, že prehral.
„Keď som sa zbavil toho hnevu, tak som si uvedomil, že som rád, že som prehral. Ak by to dopadlo opačne, ta by som bol síce možno bohatší, ale ocitol by som sa v neprijateľnej situácii. Teda, za predpokladu, že by som dnes ešte žil,“ dodá.
Aj sa budeš podieľať na júlovom koncerte v Londýne?
Úprimne, to v tejto chvíli vôbec neviem.
Si vôbec s Robertom v kontakte? Funguje medzi vami stále kamarátstvo?
Samozrejme, že som s ním v kontakte … a nielen s ním. Rovnako s Pearlom, Michaelom, Simonom… sú to mojim kamaráti z mladosti, vyrastal som s nimi. Prečo by som s nimi nemal byť v kontakte? Sú mi predsa ako rodina.
zdroj: notife.com